Ako sa vyhnúť úzkosti a obavám? Bez ohľadu na to, čo prinesie budúcnosť, môžeš prežívať pokoj a istotu.
Bez ohľadu na to, čo sa deje vo svete alebo v tvojom živote, kam sa obraciaš, aby si našiel svoj pevný bod? Dokážeš hľadieť do budúcnosti s nádejou bez ohľadu na to, čo prinesie život alebo situácia vo svete? Mnoho ľudí dnes nachádza v Bohu svoju stabilnú, nemennú konštantu. Svet okolo nás sa mení, ale Boh nie; je stály a spoľahlivý. „Či jestvuje Boh okrem mňa? Niet nijakej skaly, o nijakej neviem“ (Iz 44,8). „Ja, Hospodin, som sa nezmenil…“ (Mal 3,6). Boh tu je stále, môžeš sa na neho spoľahnúť. „Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky“ (Žid 13,8). Boh sa nám dáva spoznať, skrze neho môžeme získať vnútorný pokoj, ktorý zároveň prinesie aj pokoj do nášho srdca.
Je vnútorný pokoj možný?
Heather, absolventka Stanfordskej univerzity, to povedala takto: „Byť v skutočnom vzťahu s Bohom je ohromnoua nádhernou každodennou realitou. Je to niečo ako kozmický vzťah, ktorý by som nevymenila za nič na svete. Som hlboko poznaná a milovaná takým spôsobom, o ktorom len dúfam, že ho raz budem schopná dostatočne vysvetliť.“
Steve Sawyer, hemofilik, hľadal pokoj, keď zistil, že sa cez transfúziu krvi nakazil vírusom HIV. Najprv bol veľmi zúfalý a obviňoval z toho Boha. Neskôr sa na neho obrátil o pomoc a výsledok? Posledných niekoľko rokov svojho života Steve cestoval po rôznych univerzitách (pričom trpel veľkými bolesťami), aby rozprával študentom ako môžu spoznať Boha a zažiť pokoj, ktorý prežil on a ktorý vychádza z poznania Boha. Boh predsa povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká (Jn 14,27)“ a taktiež: „… na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet“ (Jn 16,33).
Podobne ako Steve, aj iní sa naučili, že čokoľvek sa v živote stane, neznamená to koniec sveta – pretože tento svet nie je tým koncom.
Boh ochranných zákopov
Priznajme si, že väčšina ľudí sa obráti k Bohu až vtedy, keď sa nachádza v pre nich bezvýchodiskovej situácii. Vojenský kaplán to počas druhej svetovej vojny vysvetlil takto: „V zákopoch neexistujú ateisti.“ Keď je život krásny, ľudia necítia, že potrebujú Boha. To sa ale často zmení, keď sa veci skomplikujú a oni zistia, že sa ocitli v zákope.
Karin opisuje svoju cestu k Bohu nasledovne: „Považovala som sa za kresťanku, pretože som chodila každú nedeľu do kostola, ale nemala som ani len tušenie o tom, kto je Boh. Môj posledný rok na strednej bol rovnaký ako tie predchádzajúce tri. Väčšinu času som trávila opíjaním sa, fajčením trávy alebo hľadaním niekoho, kto by ma miloval. Vo vnútri som umierala a svoj život som nemala ani trochu pod kontrolou. Vtedy som si uvedomila, ako veľmi som si priala, aby sa môj život skončil a že keď pôjdem na vysokú, budem musieť hľadať nejakú nádej. Práve v tom čase som požiadala Boha, aby vstúpil do môjho života. Dal mi lásku, istotu, odpustenie, podporu, potešenie, prijatie a zmysel života. Je mojou silou a keby nebolo jeho, dnes by som tu nebola ani ja.“
Kto vie, čo prinesie budúcnosť? Mnohí sa cítia, akoby boli v zákopoch. Život vie byť bojiskom a vtedy môže byť náš vnútorný pokoj úplne otrasený. Vo chvíľach, keď už všetko vrie, sa často obraciame na Boha. Je to v poriadku, pretože Boh, naša nemenná a stála istota, tu je a naozaj chce byť súčasťou našich životov. Hovorí: „Ja som Hospodin a okrem mňa niet spasiteľa“ (Iz 43,11) a ďalej (Iz 45,22): „Obráťte sa ku mne a zachráňte sa všetky končiny zeme, lebo ja som Boh a iného niet.“
Áno, možno sa o Bohu hovorí ako o „barle“, ale je jedinou skutočnou a legitímnou barlou.
Neviditeľné zákopy
Niektorí ľudia sa obracajú na Boha aj vtedy, keď sa veci zdajú byť v poriadku. John to vysvetlil takto: „Keď som bol v poslednom ročníku, dosiahol som všetko, čo ma podľa niektorých ľudí mohlo urobiť šťastným – bol som predsedom v niekoľkých vysokoškolských organizáciách, chodil som na večierky, mal som dobré známky, chodil som s dievčatami, ktoré sa mi páčili. Všetko, čo som na vysokej chcel, sa stalo skutočnosťou a aj tak som cítil prázdnotu. Niečo mi stále chýbalo a už som nemal kam ísť. Samozrejme, že nikto o mojich pocitoch nevedel, navonok som nič neukazoval.“
Aj keď sa zdá, že všetko ide ako má, život nás stále môže zraziť do zákopu– vnútorného, očiam neviditeľného, ale v srdci bolestivého. Rebeka to opísala nasledovne: „Koľkokrát si si pomyslela, že ak by si mala také oblečenie, takého priateľa, ak by si navštívila také miesto, tvoj život by bol šťastný a naplnený? A koľkokrát si si kúpila presne to tričko, išla na rande s tým chlapcom, navštívila práve to miesto a potom si odkráčala ešte viac prázdna, ako keď si s tým všetkým začala?“
Nepotrebujeme neúspechy či tragédie, aby sme prežívali zákopy. Nedostatok pokoja častokrát pramení z absencie Boha v našom živote. Rebeka o svojom spoznaní Boha povedala: „Odvtedy som prežila veľa bojov a zmien vo svojom živote, ale všetko, čo robím, má úplne iný zmysel, keď mám po svojom boku milujúceho a večného Boha. Verím, že neexistuje nič, čo by som spolu s Bohom nemohla prekonať – to niečo, čo mi chýbalo a čo som tak veľmi hľadala, som napokon našla.“
Ak je Boh v našich životoch, môžeme kľudne odpočívať. Keď postupne spoznávame Boha a počúvame to, čo nám hovorí v Biblii, vnáša do našich životov pokoj (cez to, že ho poznáme). Vidíme život z jeho pohľadu a sme si vedomí jeho vernostia schopnosti postarať sa o nás. Preto bez ohľadu na to, čo nám budúcnosť prinesie, môžeme odovzdať svoju nádej Bohu ako našej stabilnej istote. Ak sa k nemu obrátime a budeme ho hľadať, prejaví sa v našom živote.
Skutočný vnútorný pokoj – budovanie na Skale
Staviaš svoj život na niečom? Veríš či nie, každý človek na niečom buduje. Každý jeden z nás má svoj základný kameň, niečo, do čoho vkladá svoju nádej a vieru. Možno veríš v seba samého a hovoríš si: „Viem, že ak budem dostatočne tvrdo na sebe pracovať, prežijem úspešný život,“ alebo buduješ na životnom štýle: „Ak zarobím veľa peňazí, život bude krásny.“ Možno buduješ na čase: „Budúcnosť zmení veci.“
Boh má na to iný názor. Hovorí, že vkladať nádej a vieru do seba samých, do iných ľudí alebo čohokoľvek iného, čo tento svet ponúka, je ako píliť si pod sebou konár. Chce, aby sme radšej dôverovali jemu. Ako hovorí (Mt 7, 24-27): „A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa lejak, prihnali sa vody, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom, ale nezrútil sa, lebo mal základy na skale. No každý, kto počúva tieto moje slová a neplní ich, bude sa podobať na nerozumného muža, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom a dom padol a jeho zrúcanina bola veľká.“
Je rozumné mať Boha vo svojom živote v prípade nepríjemností, ktoré nás môžu postretnúť. Boh ale chce, aby sme mali naplnený život bez ohľadu na to, aké sú okolnosti. Chce mať dobrý vplyv na každú oblasť nášho života. Ak sa budeme spoliehať na neho a na jeho slová, svoj život si postavíme na Skale.
Úplný vnútorný pokoj
Niektorí ľudia sa cítia v bezpečí vďaka tomu, že sú deťmi multimilionárov alebo vedia, že sa ľahko dostanú k dobrým známkam v škole. Vzťah s Bohom ale predstavuje oveľa väčšiu istotu.
Boh je mocný. Na rozdielod nás Boh vie, čo sa stane zajtra, budúci týždeň, o rok alebo o desaťročie. Hovorí (Iz 46, 9-10): “… lebo ja som Boh a iného Boha niet a nikto nie je ako ja. Od počiatku oznamujem budúcnosť, od pradávna to, čo sa ešte nestalo…“ Vie, čo sa stane v budúcnosti, ale čo je oveľa dôležitejšie, vie, čo ťa stretne v živote a keď sa to stane, bude tu s tebou, ak sa samozrejme rozhodneš žiť svoj život s ním. Hovorí nám, že „Boh je naše útočisko a sila, najistejšia pomoc v súženiach“ (Ž 46,2). Musíme ho ale úprimne hľadať a ako ďalej hovorí: „Budete ma hľadať a nájdete ma, lebo ma budete hľadať celým svojím srdcom“ (Jer 29,13).
To neznamená, že tí, ktorí poznajú Boha, neokúsia ťažké chvíle, pretože okúsia. Ak náš národ bude vystavený teroristickému útoku, environmentálnej alebo ekonomickej katastrofe, budú trpieť aj tí, ktorí poznajú Boha. Božia prítomnosť im však dodá pokoj a silu. Jeden z nasledovníkov Ježiša Krista to povedal takto (2 Kor 4, 8-9): „Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zmietaní, no nehynieme.“ Skutočný život nám hovorí, že sa stretneme s problémami, avšak keď im budeme čeliť vo vzťahu s Bohom, môžeme na ne reagovať z inej perspektívy a silou, ktorá nebude naša vlastná. Žiaden problém nie je taký veľký, aby bol pre Boha neriešiteľným. Boh je totiž väčší, než všetky problémy, ktoré nás môžu postretnúť a my pri ich riešení nie sme sami.
Boh sa stará. Úžasná Božia moc, ktorá je viditeľná v našich životoch, je sprevádzaná jeho hlbokou láskou. Možno budúcnosť prinesie svetový mier, aký sme ešte nezažili a možno prinesie viac rasovej nenávisti a násilností či viac rozvodov. Nech už je to tak alebo onak, nikto nás nebude milovať tak, ako to dokáže Boh a nikto sa o nás nebude starať tak, ako Boh. Jeho slová o tom jasne hovoria (Nh 1,7): „Hospodin je dobrý, je pevnosťou v deň súženia. Priznáva sa k tým, ktorí v ňom majú útočisko.“ Rovnako aj v 1 Pt 5,7: „Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás postará.“ A napokon Ž 145,17-19: „Hospodin je spravodlivý vo všetkom, čo koná, a milostivý vo všetkých svojich skutkoch. Hospodin je blízky všetkým, čo ho vzývajú, všetkým čo ho vzývajú úprimne. Plní želanie tých, čo sa ho boja, počuje, keď volajú o pomoc, a pomáha im.“
Ježiš Kristus utešoval svojich nasledovníkom týmito slovami (Mt 10, 29-31): „Nepredávajú sa vari dva vrabce za halier? Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vám sú však spočítané aj všetky vlasy na hlave. Nebojte sa teda! Vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ Ak sa obrátiš na Boha, postará sa o teba tak ako nikto iný a spôsobom, akým to nik iný nedokáže.
Vnútorný pokoj v Bohu
Nevieme, čo nám prinesie budúcnosť. Ak prinesie súženie, Boh tu bude pre nás. Ak prinesie radosť, stále budeme potrebovať Boha, aby naplnil vnútornú prázdnotu, ktorú pociťujeme a dal nášmu životu zmysel.
Keď bude všetko vypovedané a dokončené, na čom bude najviac záležať? Najviac záleží na tom, že nie sme oddelení od Boha. Poznáme Boha? Pozná on nás? Vytesnili sme ho z našich životov alebo sme ho vpustili dnu? Cez to, ako ho poznávame, nás mení a dáva nám nádej. Uprostred ťažkostí môžeme prežiť vnútorný pokoj vďaka vzťahu s Ním.
Prečo musí byť Boh základom nášho života? Pretože bez toho, aby sme ho poznali, nemôžeme nájsť skutočný pokoj ani nádej. On je Boh a my nie. Nie on je závislý od nás, ale my musíme byť závislí na ňom. Stvoril nás tak, aby sme ho v našich životoch potrebovali. Môžeme skúsiť žiť svoj život bez neho, ale naša námaha bude márna.
Boh chce, aby sme ho hľadali, chce, aby sme ho spoznali a dovolili mu byť súčasťou našich životov. Avšak je tu jeden problém – všetci sme ho zo svojho života vylúčili. Biblia o tom hovorí nasledovne (Iz 53,6): „Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou…“ Všetci sme sa snažili žiť bez Boha a to Biblia nazýva hriechom.
Heather, o ktorej som písala vyššie, hovorí o hriechu: „Keď som nastúpila na Stanford, nebola som kresťanka. V tých časoch mi svet ležal pri nohách a čakal, že ho zmením. Navštevovala som politické stretnutia, navštevovala som na hodiny o rasizme a sociálnej spravodlivosti a vnorila som sa do práce v komunitnom centre. Verila som, že sila, ktorá bola vo mne, významným spôsobom zmení svet. Slabším žiakom som pomáhala s učením, cez deň som bola v tábore pre bezdomovcov a zbierala som nedojedené potraviny, ktoré som následne rozdávala hladným. Čím viac som sa snažila zmeniť svet, tým viac som bola frustrovaná. Bojovala som s byrokraciu, apatiou a… s hriechom. Začala som si veriť, že ľudská prirodzenosť zrejme potrebuje generálnu opravu.“
Vnútorný pokoj = pokoj s Bohom
Meniaca sa doba a vyspelá technológia nie sú až také dôležité v porovnaní s väčším príbehom, na pozadí ktorého sa odohrávajú. Prečo? Pretože základný problém nás ako ľudských bytostí je ten, že sme sa odvrátili od Boha. Náš najväčší problém nie je fyzický, ale duchovný. Boh to vie a poskytol riešenie pre naše odlúčenie sa od neho – vytvoril nám cestu, aby sme sa mohli k nemu vrátiť… cez Ježiša Krista.
Biblia hovorí (Jn 3, 16): „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život.“ Ježiš Kristus bol ukrižovaný (staroveký spôsob popravy) za naše hriechy, namiesto nás. Zomrel, bol pochovaný, potom vstal z mŕtvych. Vďaka jeho smrti môžeme byť vo vzťahu s Bohom. „Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1,12).
V podstate je to jednoduché – Boh chce mať s nami dokonalý vzťah a umožnil nám to cez Ježiša Krista. Je už len na nás, aby sme hľadali Boha a pozvali ho do nášho života. Väčšina ľudí tak robí pomocou modlitby – tá totiž znamená úprimný rozhovor s Bohom. Aj teraz môžeš volať na Boha a môžeš mu to v úprimnosti povedať napríklad takto: „Bože, chcem ťa spoznať. Zatiaľ som ťa nevpustil do svojho života, ale chcem to zmeniť. Chcem prijať tvoje riešenie môjho oddelenia sa od teba. Spolieham sa na Ježišovu smrť, ktorú podstúpil namiesto mňa, aby si mi mohol odpustiť a aby náš vzťah mohol byť obnovený. Chcem, aby si od tohto dňa bol súčasťou môjho života.“
Bol si úprimný, keď si pozval Boha do svojho života? To vieš len ty a on. Ak áno, môžeš sa tešiť na to, čo bude nasledovať. Boh sľubuje, že tvoj terajší život bude pre teba uspokojujúcejší vďaka tvojmu vzťahu s Ním (Jn 10,10): „Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.“ Sľubuje, že jeho domov bude tvojím domovom (Jn 14,23): „… ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.“ A napokon, dá ti večný život (1 Jn 5, 11-13): „A to je svedectvo, že nám Boh dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Božieho Syna, nemá život. Toto som napísal vám, čo veríte v meno Božieho Syna, aby ste vedeli, že máte večný život.“
Melisa povedala o Bohu toto: „Moja mama sa s otcom rozviedla, keď som bola veľmi malá. Nechápala som, čo sa deje. Vedela som len to, že otec sa už viac domov nevrátil. Jedného dňa som šla navštíviť starú mamu a povedala som jej, že nerozumiem, prečo mi otec tak ublížil a potom jednoducho zmizol. Objala ma a povedala, že je tu niekto, kto ma nikdy neopustí. Ten niekto bol Ježiš. Potom citovala slová z Listu Židom 13:5 a Žalm 68:6, kde sa píše: „…nezanechám ťa, ani ťa neopustím“ a „Otcom sirôt a obhajcom vdov je Boh.“ Bola som nadšená, keď som zistila, že Boh chce byť mojím Otcom.
Je jedno, čo sa stane vo svete okolo teba, môžeš mať vnútorný pokoj, ktorý vychádza z toho, že Boh je tu pre teba. Bez ohľadu na to, čo prinesie budúcnosť, Boh môže byť nemennou istotou v tvojom živote.
