Vedci už desaťročia skúmajú ľudskú DNA a prichádzajú k fascinujúcim objavom. Môže byť to, čo našli v DNA, dôkazom existencie Boha a potvrdením toho, že veda a viera sa nevylučujú?
Britský filozof Dr. Antony Flew bol popredným obhajcom ateizmu a aktívne sa zúčastňoval na rôznych verejných diskusiách. Avšak vedecké objavy posledných desaťročí ho priviedli k záveru, pred ktorým nemohol ďalej zatvárať oči. V jednom zo svojich videí napokon priznal, že „jediným dobrým vysvetlením pre vznik života a komplexnosť prírody je existencia akejsi vyššej inteligencie.“1 Dôležitú úlohu v zmene jeho pohľadu zohrávali práve výsledky výskumov DNA. Pozrime sa na to prečo.
DNA v našich bunkách sa veľmi podobá komplikovanému počítačovému programu.
Počítačový program tvorí rad za sebou nasledujúcich núl a jednotiek (tzv. binárny kód). Ich poradie vydáva inštrukcie počítaču o tom, čo má robiť.
Podobne, všetky funkcie, ktoré prebiehajú v bunke človeka, sú riadené neuveriteľne zložitým a dlhým kódom, zapísaným v DNA. DNA (deoxyribonukleová kyselina) sa skladá zo štyroch chemických látok nazývaných nukleové kyseliny – adenín (A), guanín (G), cytozín (C) a tymín (T). Sekvencia DNA je reťazec týchto nukleových kyselín, ktoré sú k sebe chemicky pripojené (napr. AGATTCAG) a vyjadrujú určitú genetickú informáciu. Poradie, v akom po sebe tieto písmenká nasledujú, má priamy vplyv na to, ako vyzeráš, aké choroby ti hrozia alebo ako fungujú tvoje bunky.
Bunka – zázrak nabitý informáciami
Je fascinujúce, že na takom malom priestore, akým je ľudská bunka, sa zmestí kód s tromi miliardami písmen!2
Ak chceš lepšie pochopiť aké obrovské množstvo informácií sa nachádza v každej jednej bunke, prečítanie tohto kódu rýchlosťou troch písmen za sekundu by trvalo nepretržite 31 rokov!3 A to ešte nie je všetko.
Zistilo sa, že až 99,9% našej DNA sa podobá na DNA hocikoho iného.4 Tvoja jedinečnosť – to, čím sa odlišuješ od kohokoľvek iného na svete – spočíva v nepatrných rozdieloch v tom, ako sú tieto tri miliardy písmen usporiadané v tvojich bunkách.
Naše úrady ťa dokážu identifikovať na základe „kódu“ zloženého z 9 alebo 10 číslic tvoriacich tvoje rodné číslo. Avšak v každej bunke tvojho tela je až trojmiliardový kód, ktorý patrí len tebe. Tento kód identifikuje to, kým si, a nepretržite riadi činnosť tvojich buniek.
Prečo je DNA dôležitá?
Doktor Francis Collins, riaditeľ Projektu ľudského genómu (Human Genome Project), v rámci ktorého bola zmapovaná štruktúra ľudskej DNA, povedal, že „DNA si môžeme predstaviť ako inštruktážny manuál alebo softvérový program, ktorý sa nachádza v jadre každej bunky.“5
Známy autor a informatik Perry Marshall sa k tejto téme vyjadruje nasledovne: „Na svete neexistuje jediný počítačový program, ktorý by predtým niekto nenaprogramoval. Či ide o nejaký kód, počítačový program alebo správu podanú prostredníctvom jazyka, vždy je za tým nejaká inteligentná myseľ.“6
Pred niekoľkými rokmi Perry Marshall zverejnil na ateistickej webovej stránke Infidels.org výzvu, v ktorej vyzval kohokoľvek, aby predložil vedecký dôkaz založený na potvrdenej vedeckej štúdii, že kód DNA alebo akýkoľvek iný komplexný kód by sa mohol vytvoriť sám bez nejakého inteligentného zásahu.
Jeho výzva vychádzala z jednoduchej premisy, že 1. DNA je oveľa viac než len molekula s určitým opakujúcim sa vzorcom; je to kód, jazyk, mechanizmus na ukladanie informácií. 2. Všetky kódy, ktoré poznáme, boli vytvorené vedomou mysľou, vedecky nie je známy žiadny prirodzený proces, ktorý by vytváral kódovanú informáciu. 3. Z toho vyplýva, že aj DNA bola vytvorená mysľou a jej existencia môže byť dôkazom inteligentného zámeru.
V záujme férovosti však Marshall ponúkol päť rôznych možností vzniku DNA:
- DNA vytvorili ľudia.
- DNA vytvorili mimozemšťania.
- DNA vznikla náhodne a spontánne.
- Existuje nejaký neobjavený fyzikálny zákon, ktorý dokáže tvoriť informačné kódy.
- DNA navrhla superinteligencia, t. j. Boh.
Bod 1, ako poznamenal, si vyžaduje cestovanie v čase alebo nekonečné generácie ľudí, a preto je nepravdepodobné. Bod 2 by mohol byť pravdivý, ale len presúva otázku na iné miesto, pričom pôvodný problém zostáva nevyriešený. Bod 3 má veľmi nízku pravdepodobnosť a navyše to nie je vedecké vysvetlenie, pretože by nešlo o systematický, opakovateľný proces, ani by to nezodpovedalo žiadnemu známemu fyzikálnemu zákonu. Nie je to nič iné ako odvolávanie sa na šťastnú náhodu, aj to veľmi nelogickým spôsobom. Bod 4 by mohol byť pravdivý, ale nie je možné vytvoriť overiteľnú hypotézu, kým niekto nespozoruje nejaký prirodzene vytvorený kód alebo kým niekto nedemonštruje, ako by takýto kód mohol vzniknúť. Jediné systematické – a zároveň najlogickejšie – vysvetlenie je číslo 5, t. j. teologické vysvetlenie.
O tom, ako táto výzva dopadla, sa dočítaš tu.
Je prirodzené, ak si človek pri pohľade na tento trojmiliardový kód riadiaci bunku kladie rovnakú otázku ako bývalý ateista Antony Flew: „Kto vložil tento kód do ľudskej bunky?“ Môže byť DNA dôkaz existencie Boha?
Ak ti na mobile pípne správa od kamaráta o tom, kde a kedy sa máte stretnúť, vieš, že písmená v správe sa neposkladali náhodne, samy od seba – napísal ich tvoj kamarát. Zhluk písmen v jeho správe je forma komunikácie, ktorou ťa kamarát informuje o vašom stretnutí. Podobne, štruktúra DNA je jedna super-komplexná správa zložená z 3 miliárd písmen, ktorá informuje a riadi procesy tvojich buniek.
Ako sa dá vysvetliť toto zložité posielanie správ – kódovanie –, ktoré sa nachádza v ľudskej bunke?
DNA: jasný dôkaz vyššej inteligencie
26. júna 2000 prezident USA Bill Clinton verejne poďakoval vedcom z Projektu ľudského genómu, ktorí ukončili prvý náčrt mapovania kompletnej ľudskej dedičnej informácie, genómu. Vyhlásil: „Dnes sa učíme jazyk, v ktorom Boh stvoril život. Stále rastie náš úžas nad zložitosťou, krásou a zázračnosťou tohto najsvätejšieho Božieho daru.“
Po prezidentovi prehovoril aj spomínaný Dr. Francis Collins, riaditeľ Projektu ľudského genómu: „Vzbudzuje to vo mne pokoru a zbožnú úctu, keď si uvedomujem, že sa nám po prvýkrát podarilo nazrieť do nášho vlastného inštruktážneho návodu, ktorý doteraz poznal iba Boh.“
Každý plán má svojho autora
Keď vidíme štruktúru ľudskej DNA, nemôžeme si nevšimnúť, že musí byť výsledkom premysleného (veľmi inteligentného) plánovania.
Podľa Biblie (ktorá je sama osebe neskutočne komplexná), nás Boh nielen stvoril, ale s nami chce mať blízky, dôverný vzťah, ktorý dá našej existencii zmysel. Všetko to, po čom v živote tak dychtivo túžime – radosť, múdrosť, sila zvládať ťažké situácie a vedomie, že sme milovaní – nám môže dať jedine Boh, keď ho počúvame a dôverujeme mu.
Boh je naším najväčším a najspoľahlivejším sprievodcom na ceste životom. Tak ako vytvoril DNA, aby usmerňovala naše bunky, aj nám ponúka usmernenie, aby náš život fungoval dobre. Takto nám dokazuje svoju lásku.
Prečo je DNA dôležitá? Lebo je dôkazom existencie Boha (ak ťa zaujímajú ďalšie dôkazy o existencii Boha, klikni na článok Existuje Boh?). Boh navrhol to, ako funguje naše telo, a preto mu môžeme pokojne zveriť aj fungovanie nášho života. Chceš vedieť, ako spoznať Boha a nadviazať s ním vzťah?
Zdroje:
[1.] Habermas, Gary R., „My Pilgrimage from Atheism to Theism: An Exclusive Interview with Former British Atheist Professor Antony Flew“; [2.] Collins, F. S.: The language of God (Jazyk Stvoriteľa). New York: Free Press, 2006. s. 1; [3.] Tamtiež; [4.] Tamtiež, s. 125; [5.] Tamtiež, s. 102; [6.] Perry Marshall, cosmicfingerprints.com; [7.] Collins, F. S.: The language of God (Jazyk Stvoriteľa) New York: Free Press, 2006. s. 2; [8.] Tamtiež, s. 3
