Osobný príbeh ateistky presvedčenej o tom, že Boh neexistuje. Čo ju napokon priviedlo k Bohu a kde sa na svojej ceste nachádza dnes?
Ako ateistka som často kládla veriacim otázku: „Ako vieš, že Boh naozaj existuje?” Väčšina z nich reagovala podráždene. Možno si neboli istí tým, ako to myslím. Možno netušili, ako mi odpovedať. Väčšina odpovedí znela: „To jednoducho vieš!”
Nechcela som do nich rýpať. No ja som to tak „jednoducho nevedela”. Dúfala som, že to niekto bude vedieť a jednoducho mi to vysvetlí.
Po mnohých mesiacoch márneho hľadania odpovede som prišla k záveru, že tí, čo tvrdia, že veria v Boha, ani nevedia, prečo tomu veria. Len to potvrdilo môj názor, že Boh je len výmysel. Možno niektorí ľudia potrebovali veriť v Boha. Nenašla som však žiadny objektívny dôkaz. Na dlhé roky som nadobudla jasné presvedčenie, že Boh neexistuje.
Prvé stretnutie ateistky s vierou
Potom som však stretla niekoho, vďaka komu som začala pripúšťať možnosť, že Boh existuje. To dievča bolo láskavé, milé a veľmi múdre. Znepokojovalo ma, že taká inteligentná osoba môže veriť v Boha!
O Bohu rozprávala ako o svojom najlepšom priateľovi. Bola presvedčená, že ju Boh hlboko miluje. Jej život som poznala veľmi dobre. Kedykoľvek ju niečo trápilo, išla s tým za Bohom a dôverovala mu, že on to vyrieši alebo sa o ňu nejakým spôsobom postará. Otvorene sa mi zdôverila, že keď ju niečo trápi, jednoducho prosí Boha, aby v tej veci začal konať. Viac ako rok som mala možnosť sledovať udalosti v jej živote, ktoré naozaj vyzerali ako odpovede na jej modlitby. Pozorovala som jej život a žiadne turbulencie ani tragédie jej vierou nikdy neotriasli.
Na jednej strane som i ja chcela veriť v Boha, pretože som obdivovala jej život a jej lásku k iným. Nedokázala som však uveriť niečomu, čo by išlo proti môjmu rozumu a zdravému úsudku. Ako ateistka som bola presvedčená, že Boh neexistuje. Je to pekná predstava, to je tak všetko. To, že chcem aby niečo bolo skutočné, neznamená, že sa to skutočným aj stane.
Hľadanie odpovedí vo filozofii
V tom čase som vo voľnom čase začala študovať rôznych filozofov a mysliteľov a ich pohľad na život. Nietzche, Hume, Sartre, Platón atď. – každému som sa venovala niekoľko týždňov. Potom som skúšala ich prístup aplikovať vo vlastnom živote. Hľadala som dokonalú, fungujúcu životnú filozofiu. Zakaždým som prišla na to, že buď mala ich filozofia nejakú medzeru, alebo bola príliš nepraktická. Neprestávala som hľadať ďalej.
Po nociach som si zapisovala otázky, ktoré mi napadli o Bohu, a cez deň som s nimi diskutovala so svojou kamoškou. Trvalo to viac ako rok. Raz mi dala knihu, ktorá sa stručne vyjadrovala k otázkam ako: „Existuje Boh? Je Ježiš Boh? Je Biblia pravdivá?” Táto kniha hovorila o faktoch a obsahovala množstvo presvedčivých logických argumentov v prospech existencie Boha. Moja neviera začínala slabnúť a hlavu som mala plnú rozporuplných myšlienok. Čo ak Boh naozaj existuje?
Kríza neviery
Potom sa udialo niečo, čo úplne otriaslo všetkým, do čoho som dovtedy vkladala svoju vieru. Môj ateistický pohľad na život jednoducho v takej ťažkej situácii neobstál a ja som bola šokovaná, že sa o svoju životnú filozofiu v skutočnosti nemôžem oprieť. Spomínaná situácia sa však časom vyriešila a ja som išla ďalej. Nedostala som sa až na také dno, aby som si priznala, že potrebujem Božiu pomoc.
Myšlienku na Boha som však nevedela dostať z hlavy. Je tam niekde?
V jeden večer som sa opäť rozprávala so svojou kamoškou. Vedela, že som už počula všetko, čo som potrebovala počuť a že sa už točíme v kruhu. Zrazu z nej vhŕklo: „Vieš čo? Ja sa nemôžem rozhodnúť za teba a Boh na teba nebude čakať donekonečna!”
Vedela som, že má pravdu. Zahrávala som sa s veľmi dôležitým rozhodnutím. Odišla som domov s tým, že sa rozhodnem. Buď pozvem Boha, aby vstúpil do môjho života, alebo túto tému nadobro uzavriem. Bola som unavená z toľkého premýšľania.
Rozhodnutie
Ešte v tú noc som sa vrátila ku všetkému, čo som kedy o tejto téme čítala a zistila. Všetko som vyhodnotila.
Prišla som k záveru, že dôkazy v prospech Boha sú natoľko silné, že dáva väčší zmysel v neho veriť, než neveriť. To však znamenalo, že na základe tohto záveru musím začať aj konať.
Uvedomovala som si, že číro intelektuálne prijatie Božej existencie by bolo príliš povrchné. Bolo by to ako rozhodnúť sa, že existujú lietadlá a že sú bezpečné. Takáto viera však nič neznamená. Kým do toho lietadla s dôverou nenastúpim, moja viera zostane len v rovine slov.
Potrebovala som sa rozhodnúť a pozvať Boha do svojho života.
Po niekoľkých hodinách premýšľania som Bohu povedala: „OK, vyhral si. Vstúp do môjho života a môžeš si s ním robiť, čo len chceš.” (Zdalo sa mi logické, že ak Boh existuje, má plné právo ovplyvňovať a riadiť môj život, ak chce.)
Nečakané objavy
Ráno som sa zobudila rovnako plná otázok ako predtým, tieto však už boli o samotnom Bohu. Cítila som, že som urobila dôležitý prvý krok a chcela som spoznať tohto Boha, ktorého existenciu som práve uznala. Ako sa pozerá na môj život? Čo je pre neho dôležité? A čo chce, aby som o ňom vedela?
Ako som začala čítať Bibliu, bolo to, akoby mi sám Boh vysvetľoval, kým je a ako vníma náš vzťah. Bolo to úžasné. Prekvapilo ma, ako často hovorí o svojej láske. Nečakala som to. V mojom ponímaní som len uznala, že Boh existuje. Nič som od neho neočakávala. Pri čítaní Biblie som však zistila, že mi hovorí o tom, ako ma miluje. To bolo prekvapenie!
Boj s pochybnosťami
Moja prirodzene skeptická povaha sa nezmenila. Počas prvých mesiacov som si neustále kládla otázku: „Naozaj verím v Boha? A prečo vlastne?” v takých chvíľach som si metodicky zopakovala päť objektívnych dôvodov, prečo verím, že Boh existuje. Moja viera v Boha sa nezakladala na chvíľkových emóciách, ale na faktoch a logike.
Vnímam to ako základy budovy. Fakty podporujú moju vieru. Je to, ako keď mám stúpiť na most, aby som sa dostala na druhú stranu rieky. Môžem mať pritom akékoľvek pocity. Tie ma však nedostanú cez rieku. Tam ma dostane len moja pevná dôvera v architekta a konštrukciu mosta.
Rovnako dôležitá je pre mňa aj objektívna realita o Bohu: logické, historické a vedecké dôvody, ktoré vedú k viere v jeho existenciu. Nie všetci to potrebujú. Ja však nemám rada povery ani prázdne reči. Potrebujem relevantné dôkazy o Božej existencii.
Ďalšie dôkazy o Božej existencii
Odvtedy už prešli roky. Prečo naďalej verím v Boha?
Nie som si istá, či mi budeš veriť, pokúsim sa však dať túto obavu bokom a byť k tebe otvorená. Postupne ako som Boha spoznávala, začali sa vynárať ďalšie dôvody, ktoré mi potvrdzovali, že skutočne existuje:
Komunikuje so mnou
Keď riešim nejaké otázky, starosti alebo potrebujem niečomu porozumieť, Boh ku mne hovorí cez Bibliu alebo modlitbu. To, čo mi ukazuje, dokonale zapadá do kontextu mojej otázky, ba čo viac, jeho odpoveď býva oveľa uspokojivejšia, ako čakám. Rád mi pripomína, že je tu, že sa o mňa zaujíma a že je mocný.
Môj vzťah s Bohom funguje. Nesnažím sa mu v modlitbe nadiktovať, čo má pre mňa urobiť. Keď sa ho niečo pýtam, dávam mu priestor, aby mi povedal, čokoľvek, čo len chce… Chcem, aby ma usmernil, ak premýšľam nesprávne; ukázal mi, ak nejaká oblasť mojom živote nie je v poriadku; odhalil mi, v čom mu nedôverujem. A on tak vždy aj urobí.
Usmerňuje ma
Keď potrebujem pomoc pri rozhodnutiach, on mi ju neodoprie. Verím, že Bohu na našich rozhodnutiach záleží a ak ho prosíme o pomoc, bude nás viesť.
V poslednom roku na vysokej škole som mala pocit, že ma Boh vedie, aby som po ukončení štúdia pracovala v jednej kresťanskej organizácii. Nebola som si však istá, keďže si to vyžadovalo radikálne rozhodnutie: presťahovať sa do Kalifornie.
Raz večer som sedela nad dlhým zoznamom svojich priateľov a premýšľala som, koho by sa mi podarilo nahovoriť, aby sa so mnou presťahoval na druhý koniec krajiny a prenajal si tam so mnou byt. Ako „dokonalá spolubývajúca“ mi prišla na um Christy, no neboli sme v kontakte už niekoľko mesiacov. Asi o 30 minút zazvonil telefón – bola to Christy!
Jej prvá veta bola: „Počula som, že ideš pracovať do Kalifornie.” Bola som z toho hotová, pretože som to zatiaľ hovorila len jednej kamarátke, z Ohia.
Jej nasledujúca veta znela: „Mám nejaké hrnce, panvice a taniere.” Nezmohla som sa na slovo. Christy sa sťahovala do toho istého kalifornského mesta a volala mi, či by som nechcela bývať s ňou.
Dáva môjmu životu zmysel
My ľudia si kladieme otázky ako: „Prečo sme tu? Aký je zmysel života? Čo je v živote dôležité? Čo má hodnotu a za čo sa oplatí bojovať?” Ako ateistka som preštudovala množstvo filozofií, náboženských smerov a svetonázorov. Keď dnes čítam Bibliu a pozerám sa na život z Božej perspektívy, zrazu všetko do seba oveľa viac zapadá.
Netvrdím, že celej Biblii úplne rozumiem. No je to náš „návod na použitie“ života. Tvorca života na zemi nám v nej vysvetľuje, ako funguje život a dokonca nám ponúka, že nás ním bude každý deň osobne sprevádzať.
Miluje ma
Božia láska je hlbšia než láska akejkoľvek ľudskej bytosti. Hovorím ti to ako vydatá žena s dvomi deťmi a množstvom blízkych priateľov. Jeho láska je dokonalá. Je neuveriteľne milosrdný. Prijíma ma takú, aká som. Zasahuje do diania v mojom živote spôsobmi, nad ktorými len s údivom žasnem. Vzťah s Bohom nie je len viera či náboženstvo. Zažívam Boha, ako ako v mojom živote reálne koná.
Bez neho by som nebola tým, kým som
Boh cezo mňa urobil omnoho viac, než by som dokázala urobiť sama, z vlastných síl. Nehovorím to kvôli komplexu menejcennosti, či nízkemu sebavedomiu. Hovorím o úspechoch, ktoré ďaleko prevyšujú to, v čo som kedy dúfala. Boh mi dáva nápady, vedenie, riešenia, múdrosť a čistejšie motívy, než k akým by som prišla sama zo seba.
Je toho omnoho viac, no myslím si, že to nateraz stačí.
Ak si ateista alebo agnostik…
Ak si chceš prečítať viac o dôkazoch, ktoré ma ako ateistku priviedli k viere v Boha, nájdeš ich v článkoch Existuje Boh? a tiež Je Ježiš Boh? Slepá viera, či fakty?
Ak chceš zistiť, ako sa dá začať veriť v Boha, svoje skúsenosti a objavy som zrhnula do série ôsmich emailov s názvom Hľadanie pravdy. Píšem v nich o pochybnostiach a o skutočných dôkazoch v prospech aj proti existencii Boha. Séria je zdarma a z jej odberu sa môžeš kedykoľvek odhlásiť. Taktiež ju môžeš odporučiť niekomu, kto je ateista či agnostik.
