Bol Ježiš Boh

Bol Ježiš Boh, alebo obyčajný človek?

Bol Ježiš Boh, alebo obyčajný človek? Tvrdil Ježiš o sebe, že je Boh? Preskúmaj s nami logické dôkazy zo života Ježiša a zisti, prečo viera v neho nemusí byť slepá.

Pred dvetisíc rokmi sa narodilo dieťa, ktorého príchod oslavujeme dodnes. Jeho život totiž zmenil chod dejín. Otázka je, kým to dieťa bolo. Bol Ježiš naozaj Boh? 

Za koho ho pokladali jeho súčasníci?

Je napísané, že „zástupy žasli nad jeho učením, učil ich totiž ako taký, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.“1

Čoskoro však bolo všetkým zjavné, že Ježiš o sebe hovorí prekvapujúce a zároveň šokujúce výroky. Tvrdil, že je omnoho viac než len výnimočný učiteľ a prorok. Svojim učeníkom položil kľúčovú otázku: „A vy ma za koho pokladáte?“ Keď na to Peter povedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha,“2 Ježiša jeho odpoveď nepobúrila a nepokarhal ho, aby sa nerúhal Bohu. Práve naopak, pochválil ho!

Ježiš často nazýval Boha svojím Otcom a jeho poslucháči si to plne uvedomovali. V Biblii je napísané: „Preto sa Židia usilovali ešte väčšmi zabiť ho, lebo Boha nazýval svojím Otcom a tak sa robil rovným Bohu.“3

Za koho sa pokladal on sám?

Ježiš prejavoval moc a schopnosti, ktoré má len Boh. Ochrnutému mužovi raz povedal: „Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!“ Náboženských vodcov to pobúrilo: „Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Odpúšťať hriechy môže jedine Boh.“4

Aj keď Ježiš nevyslovil vetu „Ja som Boh“, z jeho tvrdení to bolo úplne jasné. Hovoril, že kto pozná jeho, pozná Boha.5 Kto videl jeho, videl Boha.6 Veriť v neho znamenalo veriť v Boha.7 Prijať ho znamenalo prijať Boha.8 Nenávidieť ho znamenalo nenávidieť Boha.9 Ctiť ho znamenalo ctiť si Boha.10

„Logicky existujú len 4 možnosti – 4P. Ježiš bol buď 1. Podvodník, 2. Pomätenec, 3. Povera, alebo 4. Pravda.“

Bol Ježiš Boh? Len štyri logické možnosti!

1. Podvodník

Jedna z možností je, že Ježiš klamal, keď o sebe tvrdil, že je Boh. Zavádzal svojich poslucháčov, aby svojmu učeniu dodal autoritu. S touto teóriou je však problém. Aj tí, čo popierajú božstvo Ježiša, súhlasia, že bol veľkým učiteľom morálky. Jedno s druhým sa však logicky vylučuje: Ako by mohol byť Ježiš učiteľom morálky, ak by tak podlo klamal ohľadom svojej vlastnej identity? 

2. Pomätenec

Druhou možnosťou je, že Ježiš bol úprimný, ale nevedel, čo hovorí. Ak sa niekto bezdôvodne vyhlasuje za Boha, pokladáme ho za pomätenca. Ježiš však nekonal ako blázon. Aj v tých najkritickejších chvíľach prejavoval hlboký pokoj a rozvahu.

3. Povera

Treťou alternatívou je možnosť, že Ježišove výroky o jeho božskosti sú len poverou. Jeho stúpenci mu časom pripísali slová, ktoré nikdy nepovedal. 

Teóriu o povere vyvrátila archeológia: bolo dokázané, že všetky štyri Ježišove biografie boli napísané ešte za života tých, ktorí ho osobne poznali (na rozdiel od vymyslených gnostických evanjelií, ktoré sa objavili až o storočie neskôr). Ak by evanjeliá obsahovali výmysly, jeho súčasníci by ich ľahko vyvrátili. Keby dnes niekto napísal životopis Michaela Jacksona, v ktorom tvrdí, že kráľ popu sa vyhlasoval za Boha a vstal z mŕtvych, nikto by mu neveril, lebo ešte stále žijú mnohí jeho blízki, ktorí by túto lož ľahko popreli. Teória o povere preto neobstojí.

4. Pravda

Ak Ježiš nebol podvodník, pomätenec a jeho tvrdenia neboli len poverou, ostáva teda len jedna alternatíva: keď o sebe Ježiš tvrdil, že je Boh, hovoril pravdu.

„Slová nič neznamenajú. Každý môže niečo tvrdiť. Pokiaľ však ide o Ježiša, on svoje tvrdenia podoprel dôkazmi.“

Dokázal Ježiš, že je Boh?

Každý môže niečo tvrdiť. Bolo tu už veľa ľudí, ktorí sa vyhlasovali za Boha. Podložil Ježiš svoje vyhlásenia nejakými dôkazmi?

Dôkaz č. 1: Jeho jedinečný morálny charakter

Ježiš žil tak, že sa nebál svojim nepriateľom položiť otázku: „Kto z vás ma môže usvedčiť z nejakého hriechu?“11 Nastalo ticho, hoci sa to pýtal práve tých, čo sa zo všetkých síl snažili nájsť slabú stránku v jeho charaktere.

Aj jeho učeníci (ktorí boli od malička vedení k viere, že každý je hriešny) hovorili o Ježišovi ako o bezhriešnom: „On nikdy nezhrešil, nikdy z jeho úst nevyšla lož.“12 Videl to dokonca aj rímsky vládca Pilát: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu.“13 Podľahol však tlaku davu, ktorý žiadal jeho ukrižovanie práve pre jeho „rúhavé“ tvrdenia, že je Boh. 

Dôkaz č. 2: Zázračné uzdravenia

Ježiš mal moc nad všetkými typmi chorôb. Na jeho slovo začali chromí chodiť, nemí prehovorili a slepým vrátil zrak – pred očami celého davu.

Keď napr. autority vypočúvali uzdraveného slepca, ten vyhlásil: „Jedno viem, bol som slepý, a teraz vidím!… Nikdy nebolo počuť, že by slepému od narodenia niekto otvoril oči. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič urobiť.“14 Pre slepca to bol jasný dôkaz.

Dôkaz č. 3: Moc nad prírodou

Takúto moc má jedine Boh, ktorý prírodu a jej zákony stvoril. Ježiš utíšil zúriacu búrku. Premenil vodu na víno. Nasýtil päťtisíc ľudí z piatich chlebov a dvoch rýb. Smútiacej vdove vzkriesil jediného syna, žialiacemu otcovi oživil mŕtvu dcéru. Kto by to dokázal, ak len nie Boh?

Dôkaz č. 4: Jeho vlastné zmŕtvychvstanie

Ježiš päťkrát jasne predpovedal svoju smrť. Povedal, ako sa to udeje, a že po troch dňoch vstane z mŕtvych.

Toto bola najväčšia skúška pravdivosti jeho slov. Takáto predpoveď sa dala ľahko overiť: buď sa stane, alebo nie. Tým sa jeho identita buď potvrdí, alebo vyvráti. 

Ak by Ježiš vstal z mŕtvych, vedeli by sme naisto, že Boh existuje, aký je a že s nami chce mať láskyplný vzťah, aký ponúkal aj Ježiš. 

Ak by Ježiš nevstal z mŕtvych, celé kresťanstvo stojí na vode. Pavol, jeden z najväčších apoštolov, napísal: „Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márna aj vaša viera.“15 Pavol zakladal pravdivosť celého svojho učenia na vzkriesení Krista. Ak je pravdivé, potom je to tá najúžasnejšia udalosť v histórii! Sú na to však nejaké dôkazy?

Dôkazy o Ježišovom zmŕtvychvstaní

Vzhľadom na svoju neobyčajnú moc sa mohol Ježiš ľahko vyhnúť krížu, on to však neurobil. Pred svojím zatknutím povedal: „Dávam svoj život, aby som ho opäť prijal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba…“16 Ježiš išiel na svoju smrť dobrovoľne.

Ježišovo ukrižovanie a pohreb

Verejne ho zbičovali a pribili na kríž. V Rímskej ríši to bol bežný spôsob mučenia a popravy. Ježiš bol obvinený z rúhania (lebo svojimi tvrdeniami a skutkami ukazoval, že je Boh). Hovoril, že má zomrieť preto, aby zaplatil za naše hriechy.

Keď zomrel, prebodli mu kopijou bok, aby sa presvedčili, či je naozaj mŕtvy.

Potom jeho telo zabalili do plátna a uložili do hrobu vytesaného v skale. Keďže jeho vyhlásenia o tom, že po troch dňoch vstane z mŕtvych, boli verejne známe, vchod uzavreli obrovským balvanom, zapečatili ho oficiálnou rímskou pečaťou a postavili pred neho stráž.

Napriek všetkým opatreniam telo na tretí deň zmizlo.

Prázdny hrob: možné vysvetlenia

To, že bol na tretí deň Ježišov hrob prázdny, nepopierali nepriatelia ani nasledovníci Ježiša. Kto však zobral telo?

1. Telo vraj ukradli učeníci, kým strážnici spali. To však nedáva žiadny zmysel. Išlo o plnú stráž (pravdepodobne niekoľkých desiatok) dobre vycvičených rímskych vojakov, ktorí mali dohliadať na tento „ostro sledovaný prípad“. Ak by čo i len jeden rímsky strážnik zaspal počas služby, dostal by trest smrti. Je nemysliteľné, aby skupinka neskúsených civilistov nepozorovane odvalila obrovský kameň a uniesla telo priamo pod nosom rímskej stráže.

Ľudia sú ochotní umrieť za pravdu, ktorej veria. Ale nikto sa nenechá dobrovoľne zabiť za niečo, o čom vie, že je to lož.

Je tu ešte jeden dôvod, prečo táto hypotéza nedáva zmysel. Krádež Kristovho tela je niečo, čo sa úplne prieči povahe učeníkov a tomu, čo o nich vieme. Každý z učeníkov bol neskôr kruto mučený a všetci okrem jedného zomreli mučeníckou smrťou preto, lebo hlásali, že Ježiš vstal z mŕtvych. Ľudia sú ochotní umrieť za pravdu, ktorej veria. Ale nikto sa nenechá dobrovoľne zabiť za niečo, o čom vie, že je to lož. Nie je pravdepodobné, že by nikto z nich pri mučení nepriznal únos tela, aby si zachránil život.

2. Telo vraj vzali židovské alebo rímske vládne orgány. Ale prečo by to robili? A načo potom strážili telo? Náboženskí vodcovia zúrili a robili všetko možné, len aby zabránili šíreniu správy o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Uväznili Petra i Jána, bili ich a zastrašovali, len aby im zatvorili ústa.

Ak mali Rimania alebo Židia Ježišovo telo, stačilo by im ho ukázať, a tým vyvrátiť správy o jeho zmŕtvychvstaní. Mohli už v zárodku úspešne udusiť zrod kresťanstva. To, že tak neurobili, dokazuje, že Ježišovo telo nemali.

3. Ježiš vraj nezomrel. Vyzeral mŕtvy, no v skutočnosti len stratil vedomie od vyčerpania, bolesti a veľkej straty krvi. Keď ho uložili do hrobu, prebral sa. (Museli by sme však prehliadnuť fakt, že mu kopijou rozrezali bok, aby jeho smrť potvrdili.)

Predpokladajme, že Ježiša pochovali v bezvedomí, ale živého. Nakoľko je pravdepodobné, aby prežil tri dni s otvorenými ranami bez dezinfekcie, vody a jedla? Vládal by sa vymotať z pohrebného plátna, odvaliť balvan, zneškodniť početnú rímsku stráž a prejsť kilometre na prebodnutých nohách? Asi sotva.

Okrem prázdneho hrobu ľudí presvedčil aj iný dôkaz o tom, že Ježiš vstal z mŕtvych, žije a je Boh.

Osobné stretnutia

Ježiš sa po svojom zmŕtvychvstaní zjavil viacerým jednotlivcom, skupinám i päťstočlennému davu.17 Títo ľudia nevideli len jeho ducha. Videli ho fyzicky, v tele. Rozprával sa s nimi, jedol s nimi a bol zjavne živý. 

Svojmu priateľovi Tomášovi dokonca dovolil, aby sa dotkol jeho rán: „Daj si sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš odvetil: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“18

Ježiš ponúka naplnený život

Ježiš si týmto všetkým prešiel preto, aby ti mohol ponúknuť zmysluplný, naplnený život. 

Známy psychiater Carl Jung povedal: „Asi tretina mojich pacientov netrpí žiadnou klinicky potvrditeľnou neurózou, ale nezmyselnosťou a prázdnotou svojho života. Práve to môžeme definovať ako hlavnú neurózu doby, v ktorej žijeme.“19

Myslíme si, že zážitky, vzťahy, peniaze, úspech či sláva nám poskytnú šťastie, po ktorom tak túžime. Psychológovia však vedia, že to tak nie je! Tieto veci nás nedokážu uspokojiť. 

Ježiš prichádza s lepšou ponukou. Hovorí: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude hladovať a kto verí vo mňa, nebude smädný. Nikdy.“20

Ježišova ponuka platí aj pre teba

Aj ty môžeš vstúpiť do hlbokého osobného vzťahu s Ježišom. Môžeš začať spoznávať Boha ešte tu na zemi, a potom aj po celú večnosť. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život.“21

Ježiš zomrel na kríži a zobral na seba trest za tvoje hriechy, aby už netvorili prekážku medzi tebou a Bohom. Keďže za ne plne zaplatil, ponúka ti dokonalé odpustenie a vzťah s ním.

Povedal: „Hľa, stojím pri dverách (tvojho srdca) a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu…“22

Dovoľ Ježišovi, aby vstúpil do tvojho života! Môžeš mu povedať napríklad toto: „Ježiš, verím ti. Ďakujem, že si zomrel na kríži za moje hriechy. Odpusť mi za všetko zlé, čo som kedy urobil, a vstúp do môjho života. Chcem ťa spoznať a nasledovať ako svojho Pána.“

Ak si pozval Ježiša do svojho života, chceme ti pomôcť lepšie ho spoznať. Klikni na jeden z nasledujúcich odkazov.

[Autor článku: Paul E. Little]

Copy link
Powered by Social Snap