Chodiť na večierky s priateľmi je zábava. No čo ak to prerastie do alkoholizmu? Ako prestať piť? Prečítaj si, ako uhasiť svoj skutočný smäd.
Počas jedného leta stráveného v Colorade sme s kamarátom stretli utečencov z Nového Mexika. Nechali štúdium na strednej a tak sa tancujúc túlali a v rukách držali pohár na peniaze. Na prvý pohľad by si človek pomyslel, že mrhajú svojimi životmi. Avšak po niekoľkých hodinách strávených s Gabrielom, Seanom, Mattom a Petrom som si uvedomila, že mnoho ľudí prahne po tom, čo prežívajú.
Mali málo peňazí, žiadne útočisko, špinavé a dotrhané oblečenie a jedla dosť sotva na prežitie. Pozvali sme ich s kamarátom na večeru. Sadli sme si do bistra a počúvali ich príbehy, zatiaľ čo sme hľadeli na tých štyroch ako hlcú hamburgery, burritos a niekoľko mliečnych kokteilov. Uvedomila som si, že tvoria komunitu.
Všetci prahneme po skutočných vzťahoch
Dávali na seba vzájomne pozor. Ak jeden niečo dostal, podelil sa s ostatnými. Jeden chalan zjedol iba polovicu svojho jedla, aby sa so zvyškom podelil s kamarátom, ktorý tam s nami nebol. Vraveli o tom, ako kryjú jeden druhému chrbát. Boli si navzájom ako rodičia. Skutočne sa milovali. Hovorili o svojom strachu, o hlade, že im chýbajú mamy a že sa cítia opustení. Nikdy by som si síce nevybrala žiť ich spôsobom života, mali však niečo, čo mnoho čistých, vzdelaných, „prijateľných“ ľudí nemá.
Mali jeden druhého. Mali skutočné vzťahy. Bolo medzi nimi spojenie.
Všetci to chceme. Chceme žiť skutočný život. Netúžime byť ako škrečok, ktorý pobehuje v labyrinte a točí sa v kolese celý deň bez toho, aby sa niekam dostal. Chceme sa vyrozprávať. Chceme sa prepojiť. Túžime byť súčasťou komunity, ktorej členovia sa navzájom o seba starajú.
Moja kamarátka Rebeka prednedávnom ukončila štúdium na Vanderbiltovej univerzite. Ako čelila vstupu do „skutočného sveta“, povedala mi: „Chcem byť ako Amiši.“ Nepovedala to kvôli ich náboženstvu, s tým to nemalo nič, ale kvôli ich komunite. Majú susedov a rodiny. Pomáhajú si navzájom stavať stodoly. Prídu si na pomoc, keď je niekto v nebezpečenstve. Keď viete, že na to nie ste sami, život je jednoduchý a plynie pomaly a dokážete zvládnuť čokoľvek, čo na vás za rohom čaká. Znie to fajn, však?
Myslím si, že sme hladní po vzťahoch, ktoré pretrvajú, ktoré sú plné dôvery a radosti. Mnohí z nás vyrástli v rodinách, kde otcovia zostávali v práci dlho do večera, aby získali ďalšie povýšenie a mohli si kúpiť nové Rolex hodinky alebo Beemer. Naše rodiny chceli ďalší príjem a keďže naše mamy mali vysokoškolské tituly, pracovali tiež. Naši rodičia žili pod jednou strechou, ale to bolo asi tak všetko. Vzťahy sa rozpadli a počet rozvodov prudko stúpol.
Opíjanie sa je populárnou náhradou zdravých vzťahov
Zbožňujeme televízne programy alebo videá, kde to vyzerá, že priatelia sú si blízki a zúfalo si to sami prajeme. Chceme a potrebujeme dobré vzťahy, no úprimne povedané, tie sú bolestivé a riskantné.
Čo teda robiť? S kým sa budem cítiť dobre? Na koho sa môžem obrátiť? Kto mi pomôže ujsť zo sveta osamotenosti, hoci len aj na krátku chvíľu?
Ak si ako mnohí vysokoškolskí študenti, pravdepodobne sa túliš k čapovanému pivu, alebo sa maznáš s fľaškou Jacka Danielsa. Chľast ti navodí príjemné pocity a cítiš sa uvoľnený. Je dostupný a stále k dispozícii, keď ho potrebuješ. Nestará sa ako vyzeráš. Vďaka nemu sa cítiš byť zábavný, atraktívny a prijímaný. Uľahčuje ťažkosti, ktoré niekedy vyvstávajú, keď sa snažíme nadviazať vzťah s ostatnými.
Tento vzťah na chvíľu funguje, ale potom sa prebudíš. Je to vzťah na jednu noc.
Asi nie je pre nás nijakým prekvapením, že hľadáme lásku na všetkých možných nesprávnych miestach. Spisovateľ a psychológ Dr. Henry Cloud píše: „Všetci potrebujeme lásku počas prvých pár rokov života. Ak ju nedostaneme, sme po nej hladní po celý zvyšok života. Tento hlad po láske je taký silný, že ak ju nenájdeme vo vzťahoch s inými ľuďmi, budeme ju hľadať inde, napríklad v jedle, v práci, v sexe alebo v míňaní peňazí,… v nadmernom pití alebo v nadmernej práci.“1
Študentka Alabamskej univerzity Shelly tvrdí: „Môžem stráviť každú noc v baroch a zabávať sa s priateľmi, keď už sme opití, no keď sa nasledujúci deň stretneme v škole, nemáme si čo povedať.“ Shelly má vzťahy, ale opisuje ich prinajlepšom ako povrchné. Jej skutočná potreba prežívať s ľuďmi spojenie zostáva nenaplnená.
Na druhej strane Ben chodieva s priateľmi piť a alkohol im pomáha uvoľniť sa tak, že sa dokážu porozprávať o veciach, na ktorých im skutočne záleží. Ich priateľstvo vyzerá byť hlbšie. Ben však vraví, že „sa potrebuje naučiť, ako byť skutočným bez pomoci alkoholu“.
Skutočný smäd
Dr. Cloud pokračuje tvrdením: „Ľudia sú obyčajne závislí od špecifických substancií, ako napríklad alkohol, kokaín, rýchlosť, práca, hazardné hry, deštruktívne vzťahy, nábožnosť, dosahovanie úspechov či materializmus. Tieto látky a aktivity však nikdy neprinesú uspokojenie, pretože neriešia skutočný problém. V skutočnosti alkohol, drogy alebo sex nepotrebujeme. Vieme žiť veľmi dobre aj bez týchto vecí. Čo naozaj potrebujeme je vzťah, bez toho nedokážeme dobre žiť.“2
Keď sa študentov pýtam, prečo pijú, väčšina mi odpovie, že je to zábava. Povrchným spôsobom to je prijateľná odpoveď. Ale zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo vôbec pijete, ak neberieme do úvahy zábavu? Možno je to váš dočasný útek pred stresom, neistotou ohľadne budúcnosti, alebo sociálnymi tlakmi.
Keď máte dobré vzťahy, nepotrebujete hľadať istotu v niečom inom, či už je to alkohol, sex alebo jedlo. Keď máte dobré vzťahy, je menej pravdepodobné, že sa budete snažiť zaplniť prázdnotu vo vás niečím iným. Keď máte dobré vzťahy, niektoré z vašich najhlbších potrieb sú tým naplnené.
Doktor Cloud pokračuje tvrdením: „Vytváranie puta je jedným z najzákladnejších konceptov v živote a vo svete vôbec. Je to základná ľudská potreba. Boh nás stvoril s hladom po vzťahu – po vzťahu s ním a s inými ľuďmi. Vo svojom najhlbšom vnútri sme vzťahovými bytosťami. Bez pevného, blízkeho vzťahu, uviazne ľudská duša v psychologických a emocionálnych problémoch. Bez spojenia s ostatnými sa ľudskej duši dariť nebude.“3
Ako sa naučiť mať blízke vzťahy? Začni s tým, že budeš k sebe úprimný. Mohlo by byť dôvodom tvojho pitia, prílišného alebo nedostatočného jedenia, zneužívania sexu, alebo honby za dokonalosťou to, že v skutočnosti potrebuješ vzťahy?
Ak áno, jestvuje množstvo dobrých kníh o budovaní medziľudských vzťahov (vrátane kníh Dr. Clouda). No existuje jeden kľúčový vzťah, ktorý kladie nefalšovaný základ pre zdravé vzťahy s ľuďmi. Dr. Cloud hovorí o našej potrebe prežívať zmysluplné spojenie ako s ľuďmi, tak aj s Bohom. Francúzsky filozof a fyzik Blaise Pascal tvrdil, že v srdci každého človeka je diera v tvare Boha, ktorú nedokáže vyplniť nič z toho, čo bolo stvorené.
Čo ak by si takýto vzťah mal?
Môžeme mať vzťah s Bohom, ktorý nás stvoril? Môžeme byť s Bohom v spojení? Nehovorím teraz o Bohu, ktorý ti dá zoznam príkazov a zákazov či o veľkom policajtovi na oblohe pripravenom udrieť ťa pri najmenšom priestupku. Hovorím o vzťahu s Bohom založenom na láske, pravde, slobode a vnútornom pokoji.
Boh ťa stvoril, aby si ho spoznal. V jadre svojho bytia si to uvedomuješ. Avšak každý z nás má rebelantskú dušu, ktorá Bohu hovorí: „Hej, ty si choď svojou cestou, ja pôjdem svojou. Neotravuj ma, pokiaľ ťa nebudem potrebovať.“ Niektorí z nás to Bohu povedali. Iní si myslia, že ak budeme tému Boha ignorovať, tak sa stratí. Iní by zas aj chceli vzťah s Bohom, ale chcú k nemu prísť svojou vlastnou cestou – chcú si to zaslúžiť. Pravdou je, že niekto z nás si nedokáže zaslúžiť vzťah s dokonalým Bohom.
Tak, ako má následky pitie či prejedanie sa, má následky aj ignorovanie a vzbura voči Bohu. Možno si ich ani neuvedomujete, no nakoniec vás dobehnú. Boh vraví, že dôsledkom je večné odlúčenie od neho. Teraz si na vysokej, snáď si to užívaš a pripravuješ sa na svoju budúcnosť. Je ťažké myslieť na večnosť…, ale človek nikdy nevie. Môj dvadsaťročný kamarát Steve už možno nebude medzi živými, kým dočítaš tento článok. Zomiera, pretože dostal HIV z infikovanej krvi. Nemá na výber než sa už teraz zaoberať večnosťou.
Boh nám umožnil, aby sme ho mohli spoznať už tu na zemi a potom navždy. Urobil to tak, že poslal Ježiša na zem, aby si prešiel, čím si prechádzame my a aby žil dokonalý život. To ale nie je všetko. Za naše hriechy sme si zaslúžili trest, no Ježiš za nás dobrovoľne obetoval na kríži samého seba. Všetko, čo potrebujeme urobiť my, aby sme poznali Boha, je uveriť skutočnosti, že Ježiš zaplatil za špinu v našich životoch, ktorá nás oddeľovala od dokonalého Boha. Môžeš to prijať a uveriť v neho alebo to môžeš odmietnuť, je to na tebe.
Keď som sa modlila k Bohu, povedala som mu, že ho chcem spoznať a že verím, že Ježiš za mňa zomrel. Začala som s ním žiť vo vzťahu. Zrazu som bola spojená s Bohom celého vesmíru. Keď je náš vzťah pevný, mení sa aj môj život. Nepotrebujem sa naháňať za ďalšími vecami, aby som v nich našla uspokojenie, či už sú to peniaze, pitie, alebo dokonalé výsledky v škole. Keď sa od neho vzdialim, som ako tulák, ktorý sa snaží nájsť, čo mu chýba.
Neviem, čím prechádzaš. Neviem aké symptómy vo svojom živote zažívaš. Možno je to nadmerné pitie, sex, drogy. Možno máš stále nutkanie cvičiť. Možno si ochotný sa zodrať, aby si mal čisté Áčka a mal tak zo seba dobrý pocit. Všetko toto sú náhrady za našu prirodzenú túžbu po spojení s ľuďmi a s Bohom. Všetci máme vnútri dieru, ktorú môže zaplniť jedine vzťah s Bohom.
Možno by si chcel už teraz začať vzťah s Bohom. Jediné, čo potrebuješ urobiť, je povedať mu to. Pozná túžbu tvojho srdca a záleží mu na nej oveľa viac ako na slovách, ktoré zvolíš. Mohol by si povedať niečo takéto:
„Bože, chcem ťa spoznať. Chcem sa s tebou spojiť. Skúsil som už iné veci, aby som naplnil svoju potrebu teba a nič nefungovalo. Odpusť mi, že som najprv nešiel k tebe. Ďakujem ti za to, že ma miluješ a chceš, aby som ťa spoznal. Prijímam skutočnosť, že náš vzťah je možný skrze Ježišovu smrť. Verím ti. Amen.“
Zistíš, že vzťah s Bohom je naplňujúci a uspokojujúci. Keď si spojený s Bohom, máš základ, na ktorom môžeš stavať zmysluplné, trvácne a dôležité vzťahy. Uhas svoj skutočný smäd.
[Autor článku: Judy Clark]
(1) Dr. Henry Cloud, Dr. John Townsend, Hranice (Grand Rapids, MI: Zondervan, 1992), s. 220
(2) Dr. Henry Cloud, Changes that Heal (Grand Rapids, MI: Zondervan, 1992), s. 64
(3) Tamtiež s. 47.