Pokračujeme v úvahe o tom, aký je Večný Niekto…
Toto je posledná časť série, ktorá začala článkom Bolo niekedy Nič? a pokračovala článkami Niečo a Niekto. V predchádzajúcich častiach sme prišli k týmto záverom:
1. Absolútne Nič nikdy neexistovalo. Keby Absolútne Nič niekedy existovalo, zostalo by tu až dodnes. Lenže dnes existuje aj Niečo Iné. Napríklad ty.
2. Keďže Absolútne Nič nikdy neexistovalo, vždy tu niečo existovalo. Toto niečo môžeme pomenovať Večné Niečo. Večné Niečo nemá žiadny začiatok ani koniec, nemá žiadne potreby, ktoré by si samo nedokázalo naplniť, môže urobiť úplne čokoľvek, čo sa dá urobiť, a vždy bude zvrchované nad všetkým, čo vytvorí.
3. Večné Niečo nie je stroj, ktorý by bol riadený alebo naprogramovaný nejakou vonkajšou silou. Večné Niečo nebude tvoriť z nutnosti, pretože samo o sebe žiadne potreby nemá. Ak vytvorí Niečo Iné, musí sa pre tento čin rozhodnúť. To znamená, že Večné Niečo má vôľu; je teda osobné. Večné Niečo preto musí byť Večný Niekto.
Niekto mimo prostredia, času a priestoru
Pokračujme v našich úvahách ďalej. Čo môžeme ešte zistiť o Večnom Niekom? (Presuňme sa od označovania zámenom „to“ k označeniu „on“ alebo „ona“, pretože Večné Niečo je osoba. Pre jednoduchosť budeme používať zámeno „on“, keďže otázka rodu v tomto prípade nie je podstatná.)
Keďže Večný Niekto nemá žiadne potreby, ktoré by si sám nedokázal naplniť, môže existovať bez okolitého prostredia. Nie je to pre neho problém, lebo existoval už v čase, keď okrem Neho nič iné ani nebolo. Akékoľvek prostredie by sa nachádzalo mimo Neho, a teda by muselo byť najskôr vytvorené. Ale všetko, čo existuje, je On.
Dá sa tiež predpokladať, že Večný Niekto je transcendentný. To znamená, že môže existovať mimo času a priestoru, pretože ani jedno z toho ho neobmedzuje. Existoval večne, teda mimo času. A existuje bez nevyhnutnosti akéhokoľvek prostredia, takže sa nachádza aj mimo priestoru.
Ak Večný Niekto existuje nezávisle od času a priestoru, je pravdepodobné, že je neviditeľný. Viditeľné je len to, čo zaberá nejaký priestor. Pokiaľ sa niečo nachádza mimo priestoru, ako by mohlo byť viditeľné? Podobne teda aj Večný Niekto bude pravdepodobne neviditeľný a bude môcť existovať bez toho, aby pre svoju existenciu potrebovalo nejaké telo alebo tvar.
Niekto Iný
Pre pokračovanie tejto diskusie si skúsme predstaviť, že Večný Niekto sa rozhodne vytvoriť Niečo Iné – alebo skôr Niekoho Iného. Večný Niekto sa rozhodne vytvoriť Niekoho Iného, kto je v niektorých ohľadoch ako on. Podobne ako on, Niekto Iný bude mať vedomie, čo je nutný predpoklad pre vlastnú vôľu. Takže Niekto Iný je osoba, ktorá má svoju vôľu.
Čo môžeme ďalej zistiť o Niekom Inom? Bude existovať mimo času? Nie. Niekto Iný neexistoval večne. Niekto Iný bude mať začiatok a teda bude obmedzený časom.
Spomeň si, že čokoľvek, čo Večný Niekto vytvorí, mu je podriadené z hľadiska času aj priestoru. To sa nedá nijako obísť. Takže aj keby mal Niekto Iný existovať navždy počas celej budúcnosti, stále by mal nejaký začiatok v čase. Jeho časová priamka by spadala pod (nekonečnú) časovú priamku Večného Niekto.
A čo priestor? Bude Niekto Iný obmedzený priestorom? Áno. Iba Večný Niekto môže existovať bez akéhokoľvek prostredia. Niekto Iný bude pre svoju existenciu potrebovať prostredie. Skús vnímať priestor podobne ako čas. Niekto Iný existuje v rámci časovej priamky Večného Niekoho. A rovnako bude existovať aj v rámci jeho „priestorovej priamky“.
Večný Niekto je transcendentný, teda presahuje priestor. Tak ako je všade v čase, môže byť aj všade v priestore. Preto keď vznikne Niekto Iný, bude môcť existovať len v rámci času a priestoru Večného Niekoho.
Problém vzťahu
Takže teraz máme Večného Niekoho a Niekoho Iného, ale je tu jeden problém. Niekto Iný nemôže Večného Niekoho vidieť, pretože Večný Niekto presahuje priestor – nezaberá v priestore žiadne miesto.
Niekto Iný teda nemôže odhaliť Večného Niekoho. Čo potom musí Večný Niekto urobiť, ak sa chce dať Niekomu Inému poznať? Musí sa zbaviť svojej transcendentnosti. Je to možné?
Ako sme už spomínali, Večný Niekto môže urobiť čokoľvek, čo je možné urobiť. Je pre neho možné aj to, aby sa pre Niekoho Iného stal poznateľným, to znamená, aby vystúpil zo svojej transcendentnosti. Ale ako?
V našom svete dokážeme vnímať prítomnosť niekoho alebo niečoho iného prostredníctvom zraku, sluchu, čuchu, chuti a hmatu. Keby Večný Niekto dal Niekomu Inému napr. schopnosť vidieť a počuť, potom by sa Večný Niekto mohol (1) objaviť vo viditeľnej forme, (2) prehovoriť k Niekomu Inému, alebo (3) obe naraz. Toto by mohli byť spôsoby, ako Večný Niekto zostúpi zo svojho transcendentného postavenia, aby ho mohol Niekto Iný poznať.
Pamätaj na to, že Niekto Iný je vytvorený, a preto je obmedzený priestorom a časom. Nech je jeho podoba (povaha) akákoľvek, v čase a priestore bude rozpoznateľná. Preto stačí, aby Večný Niekto jednoducho prijal podobu, akú dal aj Niekomu Inému. Tým by sa pre neho stal prístupný a poznateľný.
Kto
Ale zostáva ešte jedna otázka: ak sa Večný Niekto zbaví svojej transcendentnosti, aby mohol byť poznateľný, ide tu o celého Večného Niekoho? Nie! Zostáva veľká časť z Neho, ktorú o sebe neodhalil. Ak keď by Večný Niekto mohol o sebe prezradiť omnoho viac, Niekto Iný by Jeho celú podstatu – t. j. Jeho vo svojej transcendentnosti – nemohol plne poznať ani pochopiť kvôli svojej obmedzenosti.
Je zaujímavé, že vyššie opísaná situácia presne zodpovedá tomu, čo nájdeme v Biblii. My sami sme ako ten Niekto Iný. Sme obmedzení časom aj priestorom. Boh je, naopak, ten Večný Niekto. Zo svojej transcendentnosti zostúpil v osobe Ježiša Krista. Pokiaľ sa chceš dozvedieť viac, čítaj ďalej…
1. Boh je ten Večný Niekto. Vždy existoval a bude existovať aj naďalej.
„Skôr ako sa vrchy zrodili, skôr než vznikla zem a svet, od vekov naveky ty si Boh.“1
„Či nevieš? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neunaví sa, neustane, jeho múdrosť nemožno vystihnúť.“2
„Takto hovorí Hospodin, kráľ Izraela, jeho osloboditeľ, Hospodin zástupov: Ja som prvý a posledný, okrem mňa niet Boha.“3
„No Hospodin je pravý Boh, on je živý Boh a večný Kráľ.“4
„Ježiš im odpovedal: Veru, veru, hovorím vám: Skôr ako bol Abrahám, Ja som!“5
„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky.“6
„Ja som Alfa i Omega, hovorí Pán, Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci.“7
„Ja som Alfa i Omega, prvý a posledný, počiatok i koniec.“8
2. Boh je neviditeľný
„Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Syn, Boh, ktorý je v lone Otca, nám ho zjavil.“9
„Boh je Duch.“10
„Kráľovi vekov, nepominuteľnému, neviditeľnému, jedinému Bohu česť a sláva na veky vekov.“11
„Jediný Panovník, Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich, on, ktorý jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle, ktorého nikto z ľudí nevidel a ani nemôže vidieť.“12
3. Boh môže byť všade, a zároveň je od nás oddelený
„Kam by som odišiel pred tvojím Duchom, kam by som utiekol pred tvojou tvárou? Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v ríši mŕtvych, si tam.“13
„Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, tento Boh, keďže je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukami, ani si nedá slúžiť ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, veď on dáva všetkému život, dych a všetko. On z jedného stvoril celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme, vymedzil ľuďom čas a hranice bývania, aby hľadali Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko.“14
4. Boh dokáže urobiť všetko, čo je možné urobiť
„Je azda Hospodinovi niečo nemožné?“15
„Náš Boh je na nebesiach, všetko robí podľa svojej vôle.“16
„Ja som Boh a iného Boha niet a nikto nie je ako ja. Od počiatku oznamujem budúcnosť, od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Hovorím: Môj zámer trvá, všetko čo chcem, urobím.“17
„Bohu je všetko možné.“18
„lebo u Boha nič nie je nemožné.“19
5. Boh môže zostúpiť zo svojej transcendentnosti. Môže odhaliť sám seba tak, že na seba vezme ľudskú podobu.
„Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh… A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami…“20
„Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to vám zvestujeme: Slovo života. A ten život sa zjavil; my sme ho videli, svedčíme o ňom a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.“21
„On [Ježiš] je obraz neviditeľného Boha, prvorodený všetkého stvorenia. Veď v ňom bolo stvorené všetko na nebi i na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny i panstvá, kniežatstvá a mocnosti, všetko je stvorené skrze neho a pre neho.“22
„On [Syn] je odblesk slávy Boha a obraz Jeho podstaty.“23
„Majte v sebe také zmýšľanie, aké zodpovedá životu v Kristovi Ježišovi: On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži.“24
6. Keď Boh zostúpi zo svojej transcendentnosti, nie je to celý On, a predsa je to On.
„Otec je väčší ako ja.“25
„Ja a Otec sme jedno.“26
„Kto videl mňa, videl aj Otca.“27
Chcel by si spoznať tohto Boha? Ak áno, pozri sa, ako je to možné…
Všetky citácie sú z Biblie. [1] Žalmy 90, 2; [2] Izaiáš 40, 28; [3] Izaiáš 44, 6; [4] Jeremiáš 10, 10; [5] Ján 8, 58; [6] Židom 13, 8; [7] Zjavenie Jána 1, 8; [8] Zjavenie Jána 22, 13; [9] Ján 1, 18; [10] Ján 4, 24; [11] 1. Timotejovi 1, 17; [12] 1. Timotejovi 6, 16-17; [13] Žalmy 139, 7; [14] Skutky 17, 24-27; [15] 1. Mojžišova 18.14; [16] Žalmy 115, 3; [17] Izaiáš 46, 9-10; [18] Matúš 19, 26; [19] Lukáš 1, 37; [20] Ján 1, 1.14; [21] 1. Jánov 1, 1-2; [22] Kolosanom 1, 15-16; [23] Židom 1, 3; [24] Filipanom 2, 5-8; [25] Ján 14, 28; [26] Ján 10, 30; [27] Ján 14, 9.