Cítiš si sa niekedy ako vzduch? Ja som sa tak cítila pomerne často. Nebolo to len kvôli rodinným okolnostiam, ale aj kvôli mojej introvertnej povahe. Už v mladom veku som zistila, že byť šedou myškou s výborným prospechom je cesta, ako sa vyhnúť problémom. Zároveň to však bránilo môjmu okoliu rozumieť mojim potrebám a trápeniam.
Hľadanie zmyslu na nesprávnych miestach
Potom prišiel vek, keď som začala hľadať naplnenie svojich túžob, a to vo vzťahoch s mužmi. Od štrnástich rokov som mala „vážny“ vzťah, v devätnástich rokoch som sa za vtedajšieho priateľa skoro vydala. Nestalo sa tak. Čakala ma dlhá cesta hľadania zmyslu života a samej seba.
Informácie o Bohu som s radosťou a otvoreným srdcom prijímala už ako malé dieťa. Nepochybovala som o tom, že nás stvoril Boh, ktorý poslal na svet svojho Syna, Ježiša Krista, aby zaplatil svojím životom za naše hriechy. Považovala som sa za hriešneho človeka, rozumela som, že hriechom sú všetky moje myšlienky, postoje a skutky, ktoré sú v rozpore s Božou vôľou.
Volanie na Boha
Pravidelne som Bohu vyznávala svoje hriechy, zároveň som sa každý večer so strachom modlila, aby ma neuvrhol do pekla. Neprežívala som jeho odpustenie, lásku ani pokoj. Práve naopak. Môj život bol plný nepokoja, zatrpknutosti a bolesti, čo vyústilo do hlasitého volania na Boha. Prosila som ho, aby sa mi dal nájsť a poznať, ak naozaj existuje.
Netušila som, ako veľmi sa môj život zmení, keď odídem študovať na univerzitu.
Zásadný obrat
V tom čase som spoznala mladých kresťanov, ktorí hovorili o svojom vzťahu s Bohom tak prirodzene, akoby bolo možné mať blízky, dôverný vzťah so Stvoriteľom. Povedali mi, že Pán Ježiš zomrel za moje hriechy – minulé, prítomné a budúce – a dáva mi spásu ako dar, nie pre moje zásluhy, ale kvôli jeho veľkej milosti. Nemusím žiť viac v strachu zo straty jeho priazne. Miluje ma večnou láskou a túži, aby som mu dôverovala a kráčala po jeho cestách vo viere. Uverila som týmto pravdám a začala som si pravidelne čítať Božie slovo.
Tak som pred mnohými rokmi urobila rozhodnutie veriť Bohu, dôverovať mu viac ako sebe a nasledovať ho svojím životom. Za tie roky ma obdaril mnohými krásnymi darmi v podobe manžela a štyroch detí, zmysluplnej práce a priateľov.
Dnes napriek zdravotným výzvam, novým vráskam, nepredvídateľným okolnostiam, sklamaniam a zlyhaniam dokážem hlboko vo svojom vnútri prežívať Božiu lásku a odpustenie. Neznamená to, že kráčam ako chodiaca Miss usmievavá uprostred reálnych problémov. Boh mi ale pomáha brať veci s nadhľadom, pozerať sa na ne z perspektívy večnosti.
Ako je to s tebou a Bohom? Už si zveril/a svoj život do jeho rúk?
