Cítil si sa už niekedy ako pokrytec? Ja áno. Odmalička som chodila do kostola pravidelne každú nedeľu. Nevynechala som žiaden z prikázaných sviatkov a modlila som sa predpísané modlitby. Každý večer som vyznávala Bohu hriechy zo strachu, aby ma nehodil do pekla, ak by som v noci náhodou zomrela. Takto som fungovala celých 20 rokov. To, že som mimo kostola žila svoj život tak, ako keby Boh neexistoval, som pokladala za normálne – tak fungoval každý, koho som poznala. Boha som vnímala ako vzdialeného, prísneho sudcu sediaceho na nebeskom tróne, ktorý hodnotí každý môj skutok. Z kázní a hodín náboženstva som o Bohu veľa vedela, ale som ho nepoznala. Aspoň nie takého, aký skutočne je.
O Bohu inak
Na vysokej škole som sa odsťahovala na internát a dostala som sa do partie mladých ľudí, ktorí úplne inak rozprávali o Bohu. Bolo to, ako keby ho naozaj poznali, ako keby to bol naozaj ich „nebeský Otec“. Nehanbili sa o ňom rozprávať ani sa nahlas modliť vlastnými slovami – neboli to žiadne predpísané formality.
Istým spôsobom aj mňa lákalo zažívať s Bohom to čo oni, no nevedela som si predstaviť, ako sa priblížim k takému drsnému a prísnemu Bohu, ako som si ho predstavovala. Kamarátka ma povzbudzovala, aby som si začala čítať Bibliu, že ho tak spoznám takého, aký skutočne je. Rozprávala mi o tom, že Boh je síce prísny, ale zároveň je aj milujúci, láskavý a milostivý.
Milostivý Boh
Milostivý? Koncept milosti som nepoznala. V Biblii som sa však dočítala, že spasenie, t. j. večný život s Bohom, nedosiahnem vďaka svojej snahe či dobrým skutkom. Spása je Boží dar pre všetkých, ktorí prijmú Ježišovu obeť: on zomrel za naše, moje, tvoje hriechy, aby sme mohli mať večný život. Toto mi trvalo pochopiť niekoľko mesiacov. Nakoniec som však naozaj prijala srdcom, že Ježišova obeť na kríži za moje hriechy bola dostatočná.
Nechcela som už viac žiť podľa vlastných predstáv – to ma nedoviedlo nikam, iba k depkám. Túžila som zažívať naplnený život, ktorý by mal nejaký zmysel. Rozhodla som sa povedať Bohu, že mu odovzdávam svoj život do jeho rúk.
Nový život
V ten večer sa môj život zmenil. Nezažila som žiadne ohňostroje ani nič podobné. Ale vedela som, že konečne nemusím žiť ako pokrytec, na nič sa nemusím hrať. Boh ma očistil od mojich hriechov a už som sa viac necítila špinavá, odsúdená, osamotená.
Môj život má konečne zmysel. Ježiš ma oslobodil k životu oveľa dobrodružnejšiemu, aký som dovtedy zažívala. Dal mi smer, otvoril mi oči a dal mi pochopiť veľa vecí o sebe aj o živote.
Iný pohľad na dobré skutky
Môj pohľad na dobré skutky sa zmenil. Dnes už viem, že ich nemusím silou mocou robiť. Nerobím ich „z povinnosti“, ale akosi prirodzene vyplývajú z toho, že som s Bohom. On zmenil moje srdce, moje priority, moje postoje, vzťahy, celý môj život.
Aj ty vlož svoj život do rúk jediného, pravého Boha, ktorý ťa stvoril. Ver mu – nielen rozumom, ale aj srdcom. Volaj na neho, hľadaj ho, lebo je úžasný!