Evolúcia a inteligentný dizajn

Evolúcia, alebo stvorenie?

Aké sú základné myšlienky teórie evolúcie a aké sú jej slabiny? Mohol vesmír stvoriť Boh a ak áno, existujú nejaké dôkazy? Evolúcia, alebo stvorenie?

Teóriu evolúcie je možné rozdeliť na dve časti: mikroevolúciu a makroevolúciu. Mikroevolúcia sa zaoberá malými zmenami v rámci druhu, ktoré danému druhu umožňujú lepšie sa prispôsobiť prostrediu. Tento proces je veľmi dobre vedecky doložený, môžeme ho pozorovať aj okolo seba, napr. pri šľachtení hospodárskych zvierat či u rastúcej rezistencii baktérií na antibiotiká. Asi nikto ho nespochybňuje.

Na druhej strane makroevolúcia tvrdí, že pomocou rozsiahlych genetických mutácií sa jeden druh môže vyvinúť v iný, takže za dlhý čas sa z rýb môžu vyvinúť plazy, vtáci a cicavce. Táto myšlienka zachádza ešte o kúsok ďalej, keď hovorí, že všetok život sa vyvinul z jednoduchých chemických zlúčenín, a teda všetky živé organizmy sú výsledkom pôsobenia prírodných procesov bez toho, že by bol potrebný nejaký stvoriteľ či niečo podobné.

Makroevolúcia sa dnes prezentuje ako jednoznačná, neotrasiteľná teória, ktorá sa nachádza v každej učebnici biológie. Je možné, aby si z dôvodu absencie fyzických dôkazov vyžadovala takú istú (ak nie väčšiu) dávku „viery“ ako tradičné kresťanské zmýšľanie? Dnes totiž máme k dispozícii stále väčší súbor vedeckých a filozofických dôkazov, ktoré makroevolúciu silne diskreditujú. Tento článok oné dôkazy stručne zhrnie.

Pôvod života

Ako prvá sa vynára otázka, ako vôbec začal život. Teória makroevolúcie vysvetľuje, ako je možné, aby sa z jedného druhu vyvinul iný, ale nedokáže presvedčivo vysvetliť, ako preskočiť od neživej hmoty k živej, či z nevedomia k vedomiu.

Makroevolúcia nedokáže zodpovedať dve otázky. Po prvé, molekuly DNA, ktoré uchovávajú genetický kód živých organizmov, sú aj u najjednoduchších foriem života nesmierne zložité. Odkiaľ sa vzala prvá „injekcia“ genetických informácií nevyhnutných pre život?

Druhá otázka sa týka javu zvaného nezjednodušiteľná zložitosť. V 19. storočí, keď Darwin vymyslel evolučnú teóriu, bol na skúmanie k dispozícii len obyčajný mikroskop. Vedci si vtedy mysleli, že čím podrobnejšie sa bude živá bunka skúmať, tým bude jednoduchšia. Dnes vieme, že je to presne naopak. Vedci nestíhajú žasnúť nad neuveriteľnou zložitosťou bunky a procesov v nej prebiehajúcich. Aj tie najjednoduchšie organizmy obsahujú vysoký počet rôznych zložitých komponentov, ktoré musia byť všetky v organizme prítomné, aby mohol žiť. Keby sme ktorúkoľvek zložku odstránili, organizmus by sa nedal označiť za živý.

Stavebné jednotky živých organizmov sú zložité a nie sú nezávislé. Ako sa mohli tieto zložky poskladať samé od seba, pokiaľ neexistoval život?

Fosílie

Ďalšou veľkou prekážkou pre makroevolúciu sú fosílne nálezy. Teória tvrdí, že pomocou genetických mutácií prebiehajúcich počas dlhého času sa z jedného druhu postupne vyvinie iný. Pokiaľ by to tak bolo, očakávali by sme, že vo fosílnych nálezoch z rôznych období evolúcie nájdeme celé spektrum druhov.

Fosílne nálezy však neukazujú vývoj života od jedného druhu k inému. Naopak – až nápadne chýbajú fosílie druhov, ktoré by boli medzistupňami evolúcie. Navyše ani dnes nenachádzame biologické druhy, ktoré by boli medzičlánkami sami osebe. Problém nedostatku dôkazov pre prechodné druhy je známy aj ako problém chýbajúcich článkov. Darwin vo svojej knihe Pôvod druhov povedal, že ak by sa dalo dokázať, že nejaký zložitý organizmus existoval bez toho, aby sa vytvoril početnými postupnými jemnými zmenami, celá jeho teória sa absolútne zrúti.

Dnes sa síce hovorí o možnostiach tzv. skokových mutácií, keď sa veľké vývojové zmeny mali odohrať počas veľmi krátkej doby – čo by vysvetľovalo absenciu medzičlánkov vo fosílnych záznamoch. Je však otázkou, či skokové mutácie nevyžadujú ešte väčšiu vieru, než akú mal Darwin, keď dúfal, že paleontológia prinesie dôkazy jeho teórie tým, že bude objavené veľké množstvo vývojových medzičlánkov.

Geológia a história Zeme

Makroevolúcia sa obvykle považuje za veľmi pomalý proces, pri ktorom dochádza k náhodným mutáciám, ktoré sa stabilizujú až po dlhom čase. Avšak rozvoj geológie a ďalších vied študujúcich Zem ukazuje, že časové okno, v ktorom mohli na Zemi existovať podmienky vhodné na evolúciu, sa stále zmenšuje. Mnohé makroevolučné výklady museli byť zamietnuté práve preto, že čas potrebný pre vývoj druhov nestačil na to, aby vysvetlil rozmanitosť života, ako ho vidíme dnes.

Evolúcia vs. Inteligentný dizajn: Záver

Zatiaľ čo je mikroevolúcia všeobecne prijímaná, o otázke makroevolúcie sa stále intenzívne diskutuje. Počas posledných dvadsiatich rokov sa vedecký názor stále viac stavia proti darwinizmu. Zložitosť a zjavný inteligentný plán v živých organizmoch nie je možné vysvetliť čisto prírodnými mechanizmami a problém toho, ako vôbec život vznikol, zostáva pre vedcov nezodpovedanou hádankou.

Navyše okrem obrovských praktických a teoretických problémov spojených s makroevolúciou nemá makroevolučná teória podporu vo fyzických dôkazoch predstavovaných DNA a fosíliami. Existujú dôkazy, ktoré – ako sa zdá – poukazujú skôr na to, že rôzne druhy boli odlišné od samotného počiatku.

Keďže predstava vývoja života z jednoduchých bunkových štruktúr sa zdá stále menej presvedčivá, je potrebné hľadať alternatívne vysvetlenie. Veda sa silne spolieha na princíp príčiny a následku. Aby bolo možné vysvetliť rozmanitosť života na Zemi, treba nájsť vhodnú „príčinu“. Mnohí vedci preto na základe dôkazov z vedy nemajú problém s myšlienkou, že za naším vesmírom stojí nejaký inteligentný projekt. Kresťania už po stáročia tvrdia, že tým, kto stvoril vesmír a udržuje jeho existenciu, je Boh Biblie.

[Autor článku: Duncan Moore]