Dlhé roky som zápasila so svojou identitou. Hľadala som seba a to, kým som vo svojom vnútri.
Vždy mi záležalo na tom, aby som sa páčila ľuďom okolo seba, no nikdy sa mi to príliš nedarilo. Na ZŠ som bola nevýrazná a často terčom výsmechu. Cítila som sa osamelá a nepochopená.
Nový začiatok, nová maska
Na strednej som sa rozhodla začať odznova. Zanechala som za sebou všetky nálepky, prezývky a predsudky a chcela som byť „in“ za každú cenu. Ako introvert som si nasadila masku extroverta a snažila sa byť cool za každú cenu. Móda, blicovanie, diskotéky, prekračovanie pravidiel… Zrazu som ja rozdávala nálepky iným.
No tento pocit moci a šťastia bol prchavý. Hrala som sa na niekoho, kým som nebola. Vedela som, že keby moji priatelia zistili, aká som naozaj, nebola by som pre nich zaujímavá. Takže aj uprostred skvelej partie som sa cítila osamelá a nemilovaná.
Čas na novú identitu
Keď som sa dostala na univerzitu, bola som rozhodnutá začať odznova – už znova! – no netušila som ako. V podstate som už ani nevedela, kto som pod všetkými tými maskami.
Hneď prvý týždeň moju pozornosť upútala skupina mladých ľudí, z ktorých vyžarovalo niečo nezvyčajné: spokojnosť a radosť. Keď som ich bližšie spoznala, zistila som, že sú kresťania. Dovtedy som si veriacich spájala len s babkami v kostole. Nešla mi dokopy kombinácia mladý človek + viera + šťastie, a už vôbec sa mi do tejto rovnice nehodila zábava.
Nový pohľad na Boha
Vždy som viac-menej verila v Boha, ale bol pre mňa vzdialený. Nedávala som si ho do súvislosti so svojím každodenným životom, a už vôbec nie so svojím osobným šťastím. Od jednej dievčiny som dostala Bibliu a výzvu, aby som si sama overila, či je moja dovtedajšia predstava o Bohu a kresťanoch správna.
Čo odhalilo hľadanie seba a Boha
Pri čítaní som objavila, že Boh ma má rád takú, aká som. Ten pocit bol pre mňa nový. Takúto? Naozaj? Vedela som, že nie som dokonalá. Robím veci, ktorými ubližujem iným, sebe a asi aj Bohu. Biblia ich nazýva hriechom a tvrdí, že nás od Boha oddeľujú ako priepasť.
Položila som si otázku: Ako preklenúť túto priepasť medzi mnou a Bohom? Ako sa dostať k nemu bližšie?
Zistila som, že na rozdiel od toho, čo som počúvala celý svoj život, nestačí na to moja snaha, dobré skutky či občasné chodenie do kostola. Biblia hovorí: „Milosťou ste zachránení, tým, že ste uverili v Ježiša Krista. A to nie je z vás, je to Boží dar. Nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“1
Nezaslúžená milosť
Milosť znamená dostať dar, ktorý si nezaslúžim: ako keď prezident občas udelí milosť niektorým väzňom. Boh mi odpúšťa a zachraňuje ma pred následkami mojich hriechov – je to jeho dar, aby som sa nemohla chváliť tým, aká som skvelá.
Na oplátku odo mňa chce jediné: vieru, že jeho Syn Ježiš zomrel aj za tie moje hriechy, za každý jeden z nich.
A tak som prosila Boha o odpustenie – môj zoznam bol veľmi dlhý! Povedala som mu, že ho túžim bližšie spoznať, a pozvala som ho, aby vstúpil do môjho života.
Kto som naozaj?
Stala som sa novým človekom. Konečne to bol pre mňa skutočný nový začiatok s čistým štítom – začiatok nového vzťahu s Bohom, ktorý sa neskončí, ani keď zomriem.
Čím viac som ho spoznávala, tým viac som sa menila. Konečne som zažila to, po čom som celý život túžila: bezpodmienečnú lásku napriek mojim zlyhaniam. Spadli zo mňa obavy, či som dosť „in“. Naučila som sa prijať samu seba, pretože ma prijíma Boh. A mám Priateľa, ktorý ma odvtedy sprevádza životom v dobrom aj zlom.