Dlhé roky som zápasila so svojou identitou. Vedela som, že keby moji priatelia zistili, aká som naozaj, nebola by som pre nich zaujímavá.
Nová škola, nová maska
Na základnej som bola nevýrazná a často terčom výsmechu. Na strednej som sa rozhodla začať odznova: zanechala som za sebou prezývky aj nálepky a chcela som byť „in” za každú cenu. Ako introvertka som si nasadila masku extrovertky. Móda, blicovanie, diskotéky, prekračovanie pravidiel. Zrazu som nálepky rozdávala ja.
Ten pocit moci a šťastia nevydržal. Hrala som sa na niekoho, kým som nebola, a tak som sa aj uprostred skvelej partie cítila sama.
Kto som pod tými maskami?
Na univerzite som chcela začať odznova – opäť. Len som už ani nevedela, kto pod tými maskami vlastne som.
Hneď v prvom týždni mi padla do oka skupina mladých ľudí. Vyžarovala z nich spokojnosť, akú som inde nevidela. Keď som ich spoznala bližšie, zistila som, že sú kresťania. Dovtedy som si veriacich spájala len s babkami v kostole. Mladý človek + viera + šťastie mi nešli dokopy. Jedno z týchto dievčat mi ale dalo Bibliu a vyzvalo ma, aby som si sama overila, či je moja predstava o Bohu správna.
Nový pohľad na Boha
Boha som dovtedy brala ako niečo vzdialené, čo s mojím životom nemá nič spoločné. V Biblii som sa však dočítala, že ma má rád takú, aká som. Zarazilo ma to, veď som vedela, že nie som dokonalá. Robím veci, ktorými ubližujem iným, sebe a asi aj Bohu. Biblia ich nazýva hriechom a hovorí, že nás od Boha oddeľujú ako priepasť.
Tak som sa pýtala: ako sa cez tú priepasť dostanem? Ako prísť bližšie k Bohu?
Milosť, ktorú si nezaslúžim
Zistila som, že na to nestačí moja snaha, dobré skutky ani občasné chodenie do kostola.
Biblia hovorí: „Milosťou ste zachránení, tým, že ste uverili v Ježiša Krista. A to nie je z vás, je to Boží dar. Nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“1
Milosť znamená dostať dar, ktorý si nezaslúžim: ako keď prezident udelí milosť väzňovi. Boh mi odpúšťa a zachraňuje ma pred následkami mojich hriechov – je to jeho dar, aby som sa nemohla chváliť tým, aká som skvelá.
Na oplátku odo mňa chce jediné: vieru, že jeho Syn Ježiš zomrel aj za tie moje hriechy.
A tak som prosila Boha o odpustenie – môj zoznam bol veľmi dlhý! Povedala som mu, že ho túžim bližšie spoznať, a rozhodla som sa žiť podľa neho, nie podľa toho, čo odo mňa čakali ostatní.
Nová identita
Konečne to bol pre mňa skutočný nový začiatok s čistým štítom – začiatok nového vzťahu s Bohom. Nezmenila som sa zo dňa na deň. Po čase som si však všimla, že si už nevymýšľam, čo o sebe poviem iným. A že sa bavím aj s ľuďmi, ktorých by som predtým odpísala jednou nálepkou.
Ešte aj dnes sa občas pristihnem s maskou, hlavne keď mám strach, že nie som dosť. Rozdiel je v tom, že už mám kam sa vrátiť: prijímam samu seba, pretože ma bezpodmienečne prijíma a miluje Boh.
A ako si na tom ty? Zložil si už niekedy masku?