Mladá študentka hovorí o svojej závislosti od pornografie.
Mám osemnásť, som nezávislá a občas aj hanblivá osobnosť. Odmalička som vyrastala v cirkvi. Svoje miesto v nej som si napokon našla, keď ma vzali do modernej chválospevovej kapely, kde som hrávala na bicie. Život šiel celkom v pohode, no zároveň som sa cítila prázdna.
Na strednej sa prázdnota naďalej prehlbovala a vo mne rástla zvedavosť nájsť niečo, čokoľvek, čo by ma naplnilo. Začalo to takými drobnosťami, napríklad som kradla cigarety svojmu agresívnemu strýkovi. Nebolo to však dostatočne silné na to, aby som na chvíľu zabudla na to, aký je život a nezaplnilo to moju prázdnotu. Lenže ja sa len tak ľahko nevzdávam. Som predsa Jennifer, pevnejšia než oceľ, a dostanem všetko, čo chcem. Ako počítačová maniačka som sa dokázala dostať k mnohým veciam, o ktorých bežný človek ani len netuší. Našla som, čo som chcela, dostala som, čo som hľadala – pornografiu.
Než som sa nazdala, bola som závislá. Táto choroba mi nebola náhradou za sex v mojom živote… v skutočnosti som bola a stále som panna. Bolo to niečo, čím som zapĺňala svoju životnú prázdnotu. Keď mi bolo smutno, alebo som mala blbý deň, mohla som jednoducho odísť do svojej izby, zavrieť za sebou dvere a opäť sa cítiť lepšie. Nič to nestálo. Bolo to neškodné. Nikto sa to nedozvie. Keď som sa dostala na internet, to, k čomu ma ťahala moja žiadostivosť, mi napokon nikdy nestačilo. Kým drogovo závislí prepadajú stále tvrdším drogám, ja som potrebovala stále tvrdšie zdroje uspokojenia. Všetkému spravil prietrž až Boh.
Sama neviem kedy, prečo a ako (naozaj mi v núdzi pomohol len sám Boh), no zrazu som pochopila, že môj život je úplne na figu. Otec kedysi fajčil a potom ZO DŇA NA DEŇ prestal. Vôbec si nemusel lepiť náplasti alebo znižovať počet cigariet. Uvedomila som si, že svoj problém musím uchopiť z rovnakého konca. Pochopila som, že jedine Boh dokáže vyliečiť moju prázdnotu. Vymazala som z počítača ÚPLNE VŠETKO. Všetky stránky, videá, heslá, ktoré by ma mohli opäť zviesť na cestu, ktorá ma kedysi definovala ako nechutného človeka. Nevinná zvedavosť sa tak ľahko zmenila na závislosť.
Krátko na to som sa zúčastnila kresťanského víkendu. Tešila som sa, avšak ani by mi nenapadlo, ako hlboko sa zmení môj život. Počas toho víkendu som nanovo odovzdala svoj život Ježišovi Kristovi. Skrátka som zas povedala Bohu: „Chcem pre teba žiť s oddanosťou a bez podmienok. Chcem sa stať novým stvorením (2. Korinťanom 5, 17), byť zmenená láskou, ktorú si mi preukázal. Viem, že som spravila mnoho chýb a ani moje dobré skutky ťa nie sú hodné“ (Izaiáš 64, 5). Viem však aj to, že Boh nás zachránil skrze svoju milosť a nie pre naše skutky (Títovi 3, 4-5). Od toho dňa som sa teda Bohu zaviazala, že pre mňa nebude dôležité, čo si myslím ja, alebo čo si myslí svet, lebo Jeho názor postavím nad všetkých. Všetko, čo robím, bude pre jeho slávu, budem robiť to, čo odo mňa chce on.
Láska, ktorú som okúsila na tomto víkende, si ma získala. Vedela som, že ma Boh miluje… lenže kto by čakal, že až tak veľmi?! Ľudia vôkol mňa, ktorých som ani nepoznala, mi neprestajne slúžili, modlili sa za mňa, radili mi, a dávali mi najavo svoju lásku. Prečo ma však milovali, keď sme sa vôbec nepoznali? V Biblii sa píše, že “my milujeme, lebo on nás miloval prvý“ (1. Jánov 4, 19). Milovali ma, pretože cítili, ako ich miluje Boh. Sama teraz tiež cítim Božiu lásku a chcem sa o ňu podeliť s celým svetom! Zároveň som okrem lásky zažila hudbu počas chvál celkom inak ako doteraz. Viac som sa zblížila so svojimi starými kresťanskými priateľmi a nadviazala som aj nové priateľstvá. Po tomto víkende žiaril Ježiš z mojej tváre aj z mojich skutkov. Každý deň som si našla dôvod, aby som chválila Boha… po prázdnote nebolo ani slychu. Žiadna zlosť, samota, smútok, či strach. Žalm 119, 62 vraví: „O polnoci vstávam, aby som ťa oslavoval pre tvoje spravodlivé rozhodnutia.“
Presne tak sa teraz cítim. Najradšej by som vstala uprostred noci, chválila Boha a vzdávala mu vďaky, že tak zmenil môj života a životy mojich priateľov. Pre Boha nie si nikdy primladý či pristarý na to, aby ťa mohol zmeniť. „Nikto nech tebou nepohŕda pre tvoju mladosť. Ty sa však staň pre veriacich vzorom v reči, správaní, láske, vo viere a mravnej čistote,“ (1. Timotejovi 4, 12).
Dnes. Dnes sa celý odovzdaj Bohu, s oddanosťou a bez podmienok. Nemáš čo stratiť, získaš však večný život. Ako hovorí Pavol: „darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi,“ (Rimanom 6, 23). Nepremárni túto šancu a bež. Bež do Božej náruče, lebo mu patríš teraz i naveky. Hoci by ťa opustil celý svet, on s tebou zostane, lebo on je ten, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde. Navyše ťa miluje.
