Šťastie – teda pocit radosti – som hľadal vo všetkých možných sférach života, hlavne v materiálnych veciach ako počítač či auto. Problém bol v tom, že uspokojenie mojich potrieb som síce dosiahol, ale iba na istý čas. Neskôr som sa snažil šťastie nachádzať v dievčatách. No výsledok bol ten istý.
Bezcieľnosť
Asi najväčší problém, s ktorým som zápasil, bola bezcieľnosť: chýbal mi zmysel života. Kládol som si otázky: Prečo som tu? Je tu niečo viac? Odpoveď bola stále rovnaká: Neviem.
Ovplyvňovalo ma to pri každodennom rozhodovaní. Nevidel som zmysel v chodení do školy, a tak som sa radšej flákal. Nevyhľadával som kamarátske vzťahy s chalanmi, ale iba s dievčatami. Asi po roku mi došlo, že tu niečo nehrá. Veci, ktoré mi robili radosť, zrazu zmizli. Auto sa pokazilo, s priateľkou sme sa rozišli. Bol som na tom zle, a už som nedúfal, že mi niečo alebo niekto pomôže.
Nad Bohom a duchovnými vecami som príliš nerozmýšľal. Evanjelium som prvýkrát počul, keď som mal asi rok – počas svojho krstu v kostole :-), potom to však odišlo úplne do úzadia. Niečo som aj počul, ale som nepočúval.
Noví ľudia, nové postoje
Zlom v mojom živote nastal, keď som mal 21 rokov. Bol som na vysokej škole a nejakí chalani ma pozvali na stretko mládeže. Páčilo sa mi tam a spoznal som nových kamarátov, s ktorými sme spolu trávili veľa času.
Postupne ma stále viac zaujímali nielen ľudia na týchto stretnutiach, ale aj to, o čom sa tam hovorilo. Viac a viac som spoznával, kým je Ježiš a aké bolo jeho posolstvo. Pochopil som, že práve on je riešením na tú prázdnotu a bezcieľnosť, ktoré charakterizovali môj život. A tak som sa napokon rozhodol pozvať Ježiša do svojho srdca a nadviazať s ním blízky vzťah. Chcel som žiť naplnený život: žiť so všetkým krásnym, čo Boh ponúka.
Zaľúbil som sa… do Boha
Reakcie na tento úsek v mojom živote prichádzali postupne. Nebolo to tak, že som zrazu cítil Boha pri sebe. Nazval by som to postupným zaľúbením sa. Začal som si uvedomovať, aký naozaj som – videl som svoje plusy, ale aj mínusy. V mojom živote sa začali diať zmeny, ba čo viac: ja sám som sa menil. Postupne som dostával odpovede na svoje otázky o zmysle života, ale tentoraz tie správne.
Zameral som sa na svoj vzťah s Bohom. Videl som, že naozaj rastiem, spoznávam dovtedy zahalené oblasti života a hlavne sám seba. Tie zmeny sa neudiali za deň ani za týždeň. Najintenzívnejšie to bolo v prvých troch mesiacoch, ale tento proces trvá až dodnes.
Chceš vedieť, čo teraz pre mňa znamená Ježiš? Charakterizoval by som ho slovami: Láska, Moc, Dokonalosť…
Ak sa ma chceš na niečo opýtať alebo mi len tak napísať, tu je môj kontakt.
