Prečo je život ťažký? Premýšľaš o tom, prečo ľudia dostávajú rakovinu a prečo sú tu nehody, záplavy či vojny? Prečo je vo svete toľko zla? A ako nájsť vnútorný pokoj uprostred trápenia?
Väčšina ľudí si tieto otázky kladie len vtedy, keď sa stane niečo zlé. Možno sa aj v tvojom živote teraz deje takéto „zemetrasenie“. Hlboko v duši cítiš: Toto nie je v poriadku. To, čo sa deje, je fakt zlé. Život by predsa nemal vyzerať takto!
Prečo sa dejú zlé veci?
Prečo svet nie je lepší? Na túto otázku dala Biblia odpoveď už pred tisíckami rokov. Nie je to však odpoveď, ktorú by sme chceli počuť: Svet je taký, aký je, pretože sme sa pre túto verziu sveta rozhodli sami.
Znie to čudne? Kto by mohol zariadiť, aby bol tento svet iný? Kto by mohol zaručiť, že život bude bezbolestný – pre každého a navždy? Boh.
Vieme, že Boh dokáže stvoriť bezbolestný, bezstarostný svet, lebo práve taký bol svet predtým, než sa v ňom všetko pokazilo. Kedykoľvek by Boh dokázal zbaviť svet utrpenia a zla, ale to neurobí – aspoň nie hneď teraz. A preto sa na neho hneváme: „Boh nemôže byť všemocný a dobrý. Keby taký bol, svet by vyzeral úplne inak!“
Možno si to hovoríme v nádeji, že Boh zmení v tejto veci prístup. Dúfame, že sa začne cítiť previnilo, a to ho prinúti, aby tu veci napravil.
Ale s Bohom to ani nehne. Prečo? Pretože nám dáva presne to, čo sme od neho chceli: svet, v ktorom ho môžeme ignorovať.
Zvládneme to sami
Spomínaš si na príbeh o Adamovi a Eve?1 Zjedli „zakázané ovocie“. Ohrdli tým, čo im Boh hovoril a čo všetko im dával, a rozhodli sa žiť si po svojom. Akosi dúfali, že by mohli byť ako Boh, ibaže bez Boha.
Uverili predstave, že v živote je niečo dôležitejšie než sám Boh, niečo cennejšie, než blízky vzťah s ním. Výsledkom ich slobodného rozhodnutia je svet, aký dnes poznáme – so všetkými jeho ťažkosťami.
Nie je to len o našich predkoch. Kto z nás si v určitom bode nepovedal: Bože, myslím, že to dám aj bez teba. Vďaka za pomoc, ale dokážem žiť aj bez teba.
A čo na to on?
Rešpektuje naše slobodné rozhodnutie nepustiť ho do nášho života a nechá nás, aby sme robili veci, ktoré sú v rozpore s jeho vôľou. Avšak tieto veci – pýcha, závisť, ohováranie, nevera, podvody, chamtivosť, sexuálne zneužívanie či vraždy – majú veľmi bolestivé následky. My ľudia si navzájom ubližujeme a následkom toho trpíme.
A čo na to Boh? Nezazerá na nás urazene, s postojom „Tak im treba!“ Naopak, skláňa sa k nám plný súcitu a dúfa, že sa k nemu obrátime, aby nám mohol dať skutočný život.
Ježiš povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“2 Volá nás: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť.“3 Nie všetci sú však ochotní k nemu prísť.
Útecha, keď, život nie je fér
Mnohí z nás zažili ťažké krivdy. Ak aj tebe niekto ublížil a cítiš sa ako obeť, pripomeň si, že v tom nie si sám. Je tu niekto, kto dokonale rozumie tomu, čím prechádzaš, lebo aj on znášal strašné zaobchádzanie od iných.
Nie je nič bolestnejšie než to, čo kvôli nám vytrpel Ježiš. Priatelia ho opustili, nepriatelia sa mu posmievali, bili a mučili ho, potom ho pribili na kríž a urobili si z neho potupné divadlo, zatiaľ čo sa pomaly dusil a umieral.
Stvoril a miluje nás, a predsa dal ľudstvu slobodu urobiť mu niečo také strašné. Len si predstav, aké bolo hrozné pre Ježiša vedieť o každej bolesti a ponížení, ktoré ho čaká.4
Agónia osamelosti
Ježiš rozumie tvojej úzkosti. V tú noc, keď ho mali zatknúť, vzal so sebou svojich najbližších priateľov, aby sa spolu modlili: Začal pociťovať zármutok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“ Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je to možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“5
Ani jeho najlepší priatelia nechápali hĺbku jeho agónie, dokonca počas jeho modlitby zaspali… Ježiš rozumie tvojej bolesti, lebo sám zakúsil, aké je prechádzať úzkosťou a extrémnym zármutkom sám.
Pokoj uprostred ťažkých situácií
Niet pochýb, že svet je plný bolesti a utrpenia. Väčšinu si spôsobujeme my ľudia navzájom – vo svojej sebeckosti a zlobe. Inokedy sú príčiny ľudských tragédií pre nás neznáme. Boh nám však ponúka tú najlepšiu útechu: seba samého. Ten, ktorý sám zažil bolesť, vie o tvojom trápení a potrebách.
Ježiš svojim učeníkom povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj vlastný pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam pokoj, aký dáva svet. Neznepokujte sa vo svojom srdci a nestrachujte sa!“6
Boh ti môže dať svoj pokoj, ktorý je väčší než tvoje problémy. Dôverne pozná teba aj tvoju situáciu. Ak mu zveríš svoj život a spoľahneš sa na neho, bude ťa bezpečne držať v náručí, i keď ťa zaplavia starosti. Ježiš povedal: „Toto som vám povedal, aby ste mali vo mne pokoj. Vo svete budete sužovaní, ale nebojte sa, ja som zvíťazil nad svetom!“7 Ježiš prešiel aj tým najhorším, čo ti môže hroziť – smrťou – a zvíťazil nad ňou. Ak mu budeš dôverovať, môže ťa previesť ťažkými životnými situáciami a doviesť ťa k večnému životu.
Biblia o ňom píše takto: „Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi.8 Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil.“9
Ak je tvoj život ťažký, ak sa trápiš a cítiš sa v tom sám, zisti, ako spoznať Boha a nadviazať s ním blízky vzťah, aby si mohol zažívať pokoj v duši, ktorý dáva len on.
